Dešifrovaný odkaz , očistený od tejto múdrej frázy v latinčine znie: „Vážení občania, pôvodcovia všetkej moci v štáte, trhnite si nohou. Milý Najvyšší súd, náš drahý otec, daj sa vypchať tiež“. Senát Špecializovaného trestného súdu, ktorý oslobodil Mariána Kočnera spod obžaloby nám veľkolepým spôsobom predviedol svoju nezávislosť. Nielen od výkonnej a zákonodarnej moci, na názore a tlaku verejnosti, ale najmä na pravidlách výrokovej logiky. Nezamestnaná žena z Komárna si objedná vraždy prokurátorov a novinára za dokopy cca 160 tisíc eúr, aby ochránila zdroj vlastných príjmov. Bez jeho vedomia, podľa súdu celkom zjavne poza jeho chrbát. Evidentne však za jeho peniaze. Evidentne on cíti hlbokú nenávisť k otravnému novinárovi, tiež k ´zmrdovi z Piešťan´, ale vraždiť chce ona. Hypotéza jak vínečko. Bez znaleckého posudku z odboru psychológie o chorobnom vzťahu odsúdenej k spoluobvinenému a o jej extrémne nízkom IQ na uvedomenie si dôsledkov vrážd známych prokurátorov a investigatívneho novinára. Na jednej strane nám súd hovorí, že je potrebné vychádzať iba z faktov, na strane druhej vytvára poriadne ´za vlasy pritiahnutú´ hypotézu. Na jednej strane považuje extrémnu nenávisť Kočnera k Jánovi Kuciakovi preukázanú osem minútovým výhražným telefonátom za nedostatočný motív na objednávku jeho likvidácie, ale na strane druhej považuje ničím nepodloženú existenciu strachu zo straty zdroja príjmu za motív dostatočný. V mediálne nesledovanej kauze by na odsúdenie stačila jedna SMS objednávateľa s pozvaním na kávu poslaná vykonávateľovi vraždy a 50 tisíc vybraných z banky hoc aj pol roka po skutku. Tu nestačí tona písomnej komunikácie s exponenciálnym nárastom šifier(obrázok článku) a 50 tisíckami vybraných z banky takmer presne v čase skutku. Ak by existoval stroj na dešifrovanie ľudského myslenia a aplikovali by sme ho na zdôvodnenie verdiktu, jeho presné znenie by znelo: „ Obžalovaný Marián Kočner je nevinný, pretože iba my sme autorita, ktorá rozhoduje o vine a nevine. Pred tromi rokmi ste náš verdikt podrobili tvrdej kritike a my kritiku, rovnako ako vy všetci, neznášame. Ba ako elitní právnici ešte ďaleko viac. Hlboko vo svojom vnútri sme presvedčení o vine obžalovaného rovnako ako vy, ale nedokážeme v plnej miere priznať naše prvotné pochybenie vyplývajúce z pocitu vlastnej nadradenosti a výnimočnosti“.
Kde víťazí ľudská samoľúbosť, spravodlivosť prehráva.
