A zákerne pritom zodpovednosť zhadzujú na svojich politických oponentov. Ak by išlo o hokejový zápas, kde sa za gól ráta nenávistný výrok. Aký by bol aktuálny stav 5:1 alebo až 10:1? Spomeniem gestapácke kabáty, americkú štetku a agentku, krvilačné beštie, špinavé protislovenské prostitútky, prasce, sorošovskí zapredanci, rožok do Hegerovej huby, s lopatami do parlamentu, rež a rúbaj do krve, po Šimečkovej kotrbe, vodoliečebná facka mokrou rukou alebo chuť zaškrtiť šéfa regulácie sieťových odvetví. A ten jeden v druhej bráne? Asi homofóbne video bývalého premiéra na sociálnej sieti smerom k prezidentovi, na ktorej sa človek skôr z chuti zasmial ako začal nenávidieť. Jednoducho zhodil rukavice a boxuje holými rukami ako jeho protivníci. Autenticky, odhodlane, aj s pomocou štipky humoru so zaslúženou odmenou vo forme rastúcich volebných preferencií. Kto vie narátať do 10, vie kde si hovie pravda a kde pramení rieka paralyzujúcej spoločenskej nenávisti. Nie pod opozičným kopcom, ale na koaličnom vrchole. V čom je teda problém? V tom, že voliči koalície rátať nechcú, nerozpoznávajú falošné sčítance alebo nevidia zlo a nepočujú zlo? Odpoveď najlepšie ilustruje zdôvodnenie vyšetrovateľa Čurillu, prečo volil Smer až do volieb roku 2020: „ Mal som pocit, keď sa predseda Smeru postavil pred kamery a novinárov, že presvedčivo bojuje za nás všetkých, za sociálnu spravodlivosť, za lepší život pre tých, čo to potrebujú najviac“. Je to ten istý Ján Čurilla, ktorý patrí v súčasnosti medzi najväčších nepriateľov štátu. Problém je teda pocit, zväčša negatívna emócia založená na skreslenom vnímaní reality a falošných skutočnostiach. Štvornásobný premiér používal negatívne praktiky ako sú xenofóbia, rasizmus, nacionalizmus, šovinizmus a najnovšie aj extrémizmus celú svoju politickú kariéru ako politickú zbraň najvyššieho kalibru. Vždy si budem pamätať samozbitie Hedvigy Malinovej roku 2006 a moldavských Rómov v roku 2013. Tiež vraždu Jána a Martiny v roku 2018, kedy „našim ľuďom“ umožnil nadobudnúť pocit, že môžu všetko. Aj zabíjať. Otázkou ostáva, či bastardizácia značnej časti spoločnosti je dôsledkom Ficovej dlhodobej bezhodnotovej pragmatickej politiky sústredenej na udržiavanie a konzumáciu moci s bujarým drancovaním verejných zdrojov. Alebo predseda vlády iba použil a využil postupné vytrácanie morálnych hodnôt ako sú slušnosť, česť a zmysel pre férovosť z osobných životov ľudí.
Tak či onak, predseda vlády by mal namiesto organizovania handlovskej púte zmŕtvychvstania radšej prechádzať ďalšie výročia atentátu na seba pokorným mlčaním, pretože samotný atentát bol síce trestnoprávne pokusom o vraždu. Ale fakticky, obrazne vzaté, bol skôr prvým pokusom o asistovanú samovraždu s 20 ročnou predprípravou.
