Líderstvo Progresívneho Slovenska v prieskumoch volebných preferencií nie je produktom ich bezkonfliktnej politiky, ale katastrofálneho výkonu moci aktuálnej vládnej koalície. Oslavné chorály po augustovom prieskume agentúry NMS po najnovšom septembrovom zmĺkli. V auguste bol výsledok PS 23,9% ku 17,4% Smeru a zdalo sa, že sa nožnice medzi stranami otvárajú a PS naberie rastovú dynamiku smerom k 30% a Smer naopak klesajúcu k 10%. Bolo nemálo analytikov, ktorí prieskum uzavreli slovami, že pre voličov PS je menej niekedy viac. Aktuálny prieskum s priebežným stavom PS 22,1% : Smer 20,1 naznačuje, že tomu tak nie je. PS nie je lídrom vďaka svojej umiernenej politike, ale napriek nej. Na opačnom póle prieskumu strana Demokrati prekročila 5% kvórum potrebné pre zisk parlamentných mandátov. Zrejme vďaka zaujímavej iniciatíve Hlboká orba. V čom tkvie problém PS? Čo sa týka hodnotových vízií a riešenia vecných záležitostí správy vecí verejných nemožno hnutiu vytknúť takmer nič. Vezmime si príklad zo športu. Prečo sa často stáva, že objektívne silnejšie družstvo prehrá s papierovo slabším? Je to práve preto, že v niektorých momentoch je odhodlanie a bojovnosť viac ako herná kvalita. Ak chce PS nielen vyhrať voľby, ale aj vládnuť, či dokonca vládnuť viac ako jedno funkčné obdobie, malo by jednoducho ukázať v politickej súťaži viac srdca. Nik predsa nevraví, že to musí byť spôsobom osobných invektív po vzore Igora Matoviča, keď predstaviteľov koalície nazýva otvorene mafiánmi a zlodejmi alebo bývalého koaličného partnera Sulíka idiotom, či magorom. Ale tvrdý stret dvoch základných myšlienok fungovania spoločnosti PS jednoducho iniciovať musí: „Pozrite milí občania, vízia spoločnosti Róberta Fica o kvázi dobrých myšlienkach starého totalitného režimu implantovaných do slobodnej spoločnosti katastrofálne zlyhala a predstava silného štátu, ktorý sa postará o všetkých, všetko vyrieši zdanením a legislatívnou devastáciou súkromného sektora, či nezmyselnými reguláciami slobodnej ekonomickej súťaže a zabezpečí blahobyt na večné časy je chiméra. Nefungovalo to v rokoch 1948 až 1989, za vlád Fica z rokov 2006 až 2025 a nebude ani v budúcnosti“
Lebo práve tento ideový spor je základnou deliacou líniou polarizácie spoločnosti. Oscilácia zväčša staršej generácie medzi „dobre už bolo“ a „naničhodná nespravodlivá demokracia“. A mladšej vedomej si, že až tak dobre za socializmu nebolo a tiež, že takmer 20 rokov v tomto, podľa mnohých, nespravodlivom až neľudskom demokratickom režime nám vládne duchom rovnaký komunista ako boli tí pred Novembrom 1989.
