Nie v úplne dobrej nálade píšem tieto riadky - ako už v perexe spomínam - nie som totiž zdravotne fit a ak sa potvrdí podozrenie z istej diagnózy, v ktorú, žiaľ, nasvedčujú všetky sprievodné javy, budem budúci týždeň, namiesto do očí Sochy Slobody, hľadieť do starostlivej tváre pána primára pri rannej vizite (a aj to len v tom lepšom prípade).
Ak však všetko dopadne, ako dúfam, verím a zbožne si prajem, mal by som v deň 11. výročia svojich dvadsiatych narodenín natrikrát zažívať ten úžasný pocit stiahnutého žalúdku v dôsledku odpútania sa od povrchu Modrej planéty v prúdovom presúvadle. Samozrejme, že očakávam rovnaký počet úspešných pristátí, ako štartov, tak ako snáď všetci pasažieri i posádka lietadla, bez rozdielu veku, rasy i vyznania. Dnešný pád ruského lietadla na Ukrajine mi síce veľa odvahy nepridal, ale keďže zatiaľ sa o príčine pádu taktne mlčí, verím, že na vine bola technická závada a nie to, čo hrozilo pred pár dňami lietadlám v londýnskom Heathrow...
Čiže, plán je zatiaľ takýto - v pondelok 7:05 a.m. odlietam z Bratislavy do Mníchova, kde po dvoch hodinách nudenia sa v spoločnosti západonemeckej populácie, nasadnem na prípoj do Londýna. Na letisku, ktoré je momentálne najsledovanejšie a najkontrolovanejšie na svete, strávim tri plodné hodiny osobných prehliadok a ostatnej buzerácie, a ak v tej chvíli nepoctí Heathrow zblúdilé stádo teroristov, budem o pol tretej popoludní opúšťať „Ostrovy“ a smerovať k vytúženému Bostonu, kde by ma mal čakať môj nepodarený braček - pôvodca myšlienky môjho tripu i jeho realizácie. Stade je to už len kúsok (150 km na východ) do malebného mestečka Provincetown, kde by som mal tráviť prvé dni mojej US-existenice.
Ak to bude technicky a organizačne možné, pokúsim sa hneď po príchode ozvať a najmä niekoľkými fotozábermi zachytiť originálny život tohto neskutočného mesta. I neskôr plánujem v rámci tejto podstránky priebežne mapovať môj dvojtýždenný trip (pre niekoho málo, pre mňa tak akurát). Pred dvoma rokmi, kedy som Spojené štáty navštívil prvýkrát, som „cestopis“ páchal v rámci môjho súkromného webu, ale tentoraz, vzhľadom na problémy jeho editácie, vítam existenciu vlastného blogu, ktorý je určite na tento účel prispôsobený lepšie (za čo patrí úprimne a nezištné poďakovanie jeho tvorcom :)))) Nebojte sa, drvivá väčšina mojich riadkov zostane v súkromnej sekcii blogu, mám pocit, že v hlavnej časti sa momentálne preberajú podstatnejšie veci :)
Nostalgická minulosť spred dvoch rokov - Florida, Key West - brat Erik, otec a ja (o 8 kíl chudší)
Verný svojej povesti, že všetko stíham na poslednú chvíľu (ani by ste neverili, aké vybrakované sú obchody 24. decembra, kedy začínam zháňať darčeky pre blízkych), budem až do plánovaného odletu riešiť všetko, čo súvisí s organizáciou mojej dovolenky. Ak mi dopraje osud to, čo by som si doprial ja, keby som bol ním, ozvem sa až z Ameriky, dovtedy dávam do pozornosti tým, ktorí sa neskonalne nudia, môj predošlý cestopis US-TOUR 2004, ktorý, okrem bohatého archívu a pár fotiek, nájdete na www.hemendex.sk.
Držte mi palce, ja zas budem vám, nech už robíte čokoľvek :)
