Tony Blair pri svojej návšteve Slovenska vyslovil i túto vetu: „Mnohí obdivujeme pokrok, ktorý dosiahlo Slovensko za posledné roky. Obdivujeme silu slovenskej ekonomiky a odhodlanie postarať sa o to, aby bolo Slovensko dobrým partnerom v NATO a v Európe.“Tony je všeobecne uznávaný politik a ja nemienim spochybňovať jeho vyhlásenie. Veď sa opiera o čísla, ktoré neklamú. Avšak, keby otvoril dvere do našej „domácnosti“, zistil by, že zlatá modla stojí na hlinených nohách. Prirovnal by som to k ekonomickému rastu rodiny, ktorá sa nasťahovala do nového bytu. Skvele vyzerajúci otecko s maminkou, ktorí ju reprezentujú, evokujú príkladne fungujúcu domácnosť. Za dobre zavretými dverami však chradnú a hladujú deti, na ktoré z rodinného rozpočtu nezostala ani koruna. Všetci susedia však ochkajú nad novým autom a zatepleným balkónom. Len samotní rodičia však vedia, že ich deti sú pod zámkou v komore, kde od svitu do mrku tvrdo pracujú, aby naplnili reprezentačný fond. Až keď potom deti umrú hladom, dozvie sa celý panelák, ako to vlastne s tými makroekonomickými úspechmi v skutočnosti bolo. Ale to už bude asi neskoro...Takto to vidím ja v sobotu ráno. Môžete i nemusíte so mnou súhlasiť. Pr
