Prvú platňu som dostal k narodeninám - mala jednoduchý, ale výstižný názov - LOJZO a bol to vlastne hudobný výber z vášho koncertu, kde odzneli nestárnuce a dnes už zľudovelé hity ako „Na centrálnom trhovisku“ či „Zita Obezita“... Boli to piesne, ktorých melódia i texty sa mi navždy zaryli do pamäti a neraz sa pristihnem i dnes, že si ich pospevujem, i keď som ich naposledy počul veľmi veľmi dávno.
Spievali ste o starej Bratislave, v ktorej som sa narodil. Hoci som nikdy nenavštívil staré Centrálne trhovisko, prechádzal som sa ním vo vašich piesňach. Aj keď som nikdy nepoznal Schöne Náciho, viem si predstaviť starého elegána, ktorý sa potuloval vo svojom cylindri Starým mestom...
Spomínam si na pochod prvých bratislavských „mužoretiek“, teda celej vašej kapely na nejakom veľkom hudobnom podujatí, kedy ste si získali ovácie celej haly a všetko, čo nasledovalo potom, bol už len slabý odvar zábavy, ktorú ste dokázali vaším nenapodobiteľným a originálnym spôsobom rozpútať.
Vašou uniformou boli tepláky a medzi hudobné nástroje patril i telefón, či vysávač zn. AKA. Niektorých z Tvojich kamarátov som stretol osobne, pretože tu v okolí majú chalupy, dokonca som s nimi chvíľku posedel i pri pive... Mal si skvelých kolegov a oni mali skvelého kapelníka.
L.O.J.Z.O. - Ľudový Orchester Jednoduchej Zábavy Obyvateľstva, ktorý sa narodil 28. septembra 1982 v Bratislave, vážil 525 kilo a meral 10,8 metra, už nikdy nebude tým LOJZOM, ktorým býval. Odbudli mu kilá i metre a najmä jeden fantastický hudobník, textár, človek...
Bude mi chýbať tá úprimne vysmiata tvár, nenapodobiteľný úsmev, baretka, či prvý akordeón, ktorý disponoval vlastným telefónom...
Budeš mi chýbať, Maroš...
