Som vinný. Šiel som na červenú a uvedomujem si, že som porušil pravidlá cestnej premávky. Nehrám sa tu na mučeníka, chudáčika vodiča, justičný omyl a podobné citácie z vašich reakcií, celý článok bol totiž o tom, že sa mi nepáči, že policajt neakceptuje rozdiel medzi DOJAZDOM na červenú (čiže neúmyselným porušením pravidiel cestnej premávky) a AROGANTNÝM ignorovaním dopravných značení. Vždy zastavím na červenú, stopku a nikdy som vedome neprekročil rýchlosť, nech som sa akokoľvek ponáhľal. Je snáď prirodzené, že v tomto konkrétnom prípade som sa bál prudkého brzdenia (resp. šmykovania) na nepredvídateľnom asfalte (je tam teraz dosť prachu z neďalekej stavby), že som mal strach o auto, ktoré som mal požičané, že som v zlomku sekundy zahliadol v spätnom zrkadle vodiča, ktorý nerátal s mojím flekovaním, že na prechode a ani mimo neho NESTÁL ANI JEDEN CHODEC, ktorý by javil aktivitu vstupu na vozovku (ten policajný kameraman zrejme stláčal gombík úmyselne), že tá oranžová skutočne svieti na tom mieste krátko (dnes som to cestou do práce kontroloval - okolo dvoch sekúnd) a že nemám zbytočných iks-tisíc korún na doplatenie opravy auta, ktoré NIKDY v plnej hodnote nepreplatí poisťovňa, nech som vinný, či nevinný! Preto som napísal, že mi to „stálo“ za tie dve tisícky, lebo to bolo menšie zlo a postihlo len mňa a nikoho iného. Bavorák šiel pokojne ďalej, kolegovi som auto vrátil neporušené, chodcov som neohrozil, nespomalil som možnou haváriou popoludňajšiu dopravnú špičku a slovenskému policajnému zboru som prispel na nové uniformy.
Pochopte, že je úplne jedno, či som oranžovú zbadal 15 alebo 20 metrov pred križovatkou, alebo či bol vodič za mnou bratislavský mafián alebo honelník z Liptovského Jána... zmyslom článku bolo APELOVANIE NA MORÁLNE ZÁSADY PRI POSUDZOVANÍ DOPRAVNÝCH PRIESTUPKOV ZO STRANY POLÍCIE, pretože sú nevedomé a vedomé. A ja som platil vlastne rovnako, ako keby som rutinérsky prešiel cez semafor v strede intervalu a ešte mal z toho dobrý pocit. Ale to je aj tak zbytočné mnohým z diskutujúcich vysvetľovať, pretože mnohí len tak striehnu na tému, pri ktorej by sa vyzúrili do sýta v argumentácii postrádajúcej zdravý rozum.
Teší ma ale, že na Slovensku máme toľko vzorných vodičov dodržujúcich striktne všetky predpisy a nariadenia, škoda, že sú vždy inde, ako ja, pretože pri mojich cestách stretávam spústu tých arogantných...
A ešte čosi - ja som ten článok do SME neposlal, redakcia si ho vybrala sama, tiež som nie z toho nadšený, pretože v blogoch „mojich kolegov“ je spústa iného kvalitného materiálu, ktorý dá čitateľovi viac, ako subjektívny zážitok vodiča, ktorý pocítil náhlu krivdu. Ale o tom som už možnosť rozhodnúť nemal.
Veľa šťastia na cestách :)
Z mojej strany všetko.
