Už táto suma ma mala varovať, že niečo nie je v poriadku, ale ja som tvor podivný, za rok nakúpim radšej desať párov ikspásikových Adiadsov (resp. Adidosov) u juhovýchodných podnikateľov, akoby som mal investovať do kvality (vlastne tá je tiež z Číny... :-/ ). Spolukupujúci ma varovali, že toto nemôže byť kvalitné, ale ja si nedám povedať - najmä ak hrnce boli v skvelých veľkostiach a mne obľúbenej červenočiernej kombinácii. Taký som bol vytešený, že som hneď nechal tete v pokladni desaťkorunu ako príspevok na MHD.
Doma som si prečítal pozorne priložený návod - niekedy sa celkom bavím, aké slovné perly dokážu vytvoriť grafické štúdia inostrannej Európy pri prepisovaní diskutabilného prekladu návodu na použitie. Vykonal som príslušné úvodné opatrenia a započal svoje kuchárske aktivity. Prihorelo. To reku nie je možné, veď teflón by nemal! A predsa...
Použiteľnú časť kuracích pŕs na zelenine som zlikvidoval orálne a zuholnatenú namočil do teplej jarovej vody (jarovej, nie Jarovej). Napriek niekoľkodňovému odmáčaniu spomínanej novovzniknutej fúzie koaličného charakteru (teflón si s prihoreninou zjavne rozumel a nechcel sa jej len tak bez boja vzdať), som bol nútený použiť tvrdšie praktiky. Drsnejšiu časť špongie. Šlo dole. I s teflónom. Paráda. A pritom som vykonal prítlak porovnateľný s predmilostným hladením krehkého obalu lukratívnych lokalít nežnejšej časti ľudstva. Záhada. A tak som alibisticky hrniec znovu namočil do horúcej vody. Viuzálny dojem máte možnosť posúdiť na priloženom zábere a pre neukojených i v detaile .
Následné pokusy o prípravu gastromateriálu mali rovnaký výsledok (používal som drevenú varechu, žiadne ostré predmety). Postupne sa samozlikvidovali i ostatné hrnce a panvica. Z celej sady mi zostali neporušené len tri pokrievky (ktoré sú mi na prd) a tri umelohmotné naberačky ako bonus. Keďže patrím k tej časti populácie, ktorá hneď po výjdení z obchodu nejakým záhadným spôsobom zo sveta sprovodí pokladničný blok, zostali mi len oči pre plač, hrnce pre šrot a negatívny dojem z kvality ponúkaných výrobkov zvolenskej Hypernovy. Skúsenosti známych s „akciovým“ tovarom som si odskúšal na vlastnej koži - teda šporáku. Som úprimne zvedavý, na akú kravinu naletím nabudúce. Viem však, kam už nakupovať určite nepôjdem.
