Biblia veriacim určuje len jediného Svätého, ku ktorému sa majú modliť, katolíci si za roky vysvätili iks ďalších, ku ktorým sa ovčeky modlia za svoje pozemské potreby, dokonca šli tak ďaleko, že každý svätý je určený na inú „oblasť svojej pôsobnosti“. Ďalej - „Otčenáš“ - kto, kedy a prečo vôbec určil textáciu tejto modlitby?! Tak buď sa budú ľudia riadiť Bibliou a teda komunikáciou k Bohu vlastnými slovami z úprimnosti duše, hoc aj pri varení obeda, alebo monotónne, bez asistencie srdca odrecitujú básničku, ktorú napísal neviemkto, neviemkedy. A ešte kostoly - Ježiš údajne učil žiť a modliť sa v pokore. Choďte do kostola, čo zlata a bohatstva sa tam jagá. Konieckoncov, som horší veriaci, ak sa Bohu prihováram trebárs i v autobuse MHD, ale úprimne, ako ten, čo vojde do vyblýskaného chrámu a „step by step“ odrapoce všetky tie nezmysly z knižiek vydaných pochybnými autormi?!
Ale odbehol som o témy, chcel som len vyjadriť môj vzťah ku katolíckej cirkvi a vysvetliť, prečo mi je napriek tomu smutno, že Karol Wojtyla umrel. Odišiel totiž skvelý chlap. Človek, ktorého milovali masy nielen ortodoxných katolíkov, ba nielen kresťanov, ale všetkých ľudí, ktorí dokázali oceniť, čo pre svet (i ten nekresťanský) odviedol. Dokázal to, čo nikto predtým. Prispieť k pádu komunizmu, zmierniť (i keď nie úplne zlikvidovať) nevraživosť medzi náboženstvami celého sveta, dokonca i prinútiť bývalého aktívneho komunistu Rudolfa Sch. pokľaknúť pred ním, šepkajúc modlitbu, roky tiahou červenej hviezdy na prsiach utláčanú... :-)
Karol Wojtyla odišiel v tichosti, pokore a s čistým štítom. Tak, ako by mal umrieť každý človek, ktorý verí v spravodlivosť po smrti. Preto nechápem tú beznádej i slzy v očiach veriacich, ktorí teraz plačú po celom svete. Ak je smrť vykúpením a štartom nového, duchovného života, mali by sa tešiť, že sa stretol konečne s Tým, ktorému bol pozemským služobníkom. Áno, i mne je smutno, ale z dôvodu, že odišiel spomedzi nás jeden z mála skvelých ľudí. Avšak nie za trest, ale za odmenu. A nám sa patrí poďakovať za tých 85 rokov, ktoré venoval naplneniu dávneho sna celého ľudstva - aby bol svet lepší. Urobil pre túto ideu čo mohol i mal. Odišiel ako veľký príklad, tak ako by mal opustiť tento trojrozmerný krutý svet každý z nás, nech je kresťan, žid, moslim... A ja mu za všetko úprimne ďakujem. Nie ako pápežovi, ale ako ČLOVEKU, ktorý si toto pomenovanie, ako jeden z mála, plne zaslúži!
PS: práve sa z internetu dozvedám, že najslávnejšieho poľského rodáka zrejme budú balzamovať. Charizmatického pápeža degradujú na púťovú atrakciu. Ďalší z príkladov, ako hlboko dokáže inkvizícia klesnúť vo vidine svetskej slávy...
