Práve som nechtiac dopočúval susedu o dve (!) poschodia nižšie, ktorá s patričnými invektívmi doporučovala svojmu manželovi, aby otvoril okno, lebo smrdí alkoholom ako taký pes. Susedia pod nami prevádzkujú klasickú večernú posteľnú spartakiádu, ktorá im vydrží do ranných hodín, súdiac podľa pravidelných rytmov vysokej kadencie udierajúcej postele o stenu. Nepočuť však vzdychy, zrejme sa udial cez víkend partnerský konflikt a majú tichú domácnosť, sex nevynímajúc. Alebo ju chlapík podvádza s hluchonemou?...
Na záchode som si vypočul hodnotenie večerného programu Markízy od televízneho kritika nad nami a na medziposchodí prebieha vzrušená debata susied dôchodkýň, týkajúca sa pravidelnej výmeny informácií o živote v našom dome i jeho okolí. Infoservis TASR sa môže schovať! Spravodajský vstup o mojom neumytí chodby bol zaradený medzi blokmi o kradnutí cigáňov v miestnych potravinách (hehe, niežeby kradli cigáňov, ale cigáni vraj kradnú) a odhodených špakoch v kvetináčoch na medziposchodí. Kto mi v októbri ukradol z pivnice bicykel sa však od nich nedozviem. Baráková TASR mala vtedy celozávodné voľno.
Jáj, aby som nezabudol, tak odspodu sa teraz (na chvíľu som musel dať slúchadlá bokom, bol som si v kuchyni naliať mlieko) ozýva zvuk, ktorý môže znamenať vyklepávanie polnočného rezňa, pribíjanie klinca na diplom alebo stepujúcu susedu na strope. A to všetko presne o 23.35! S nostalgiou spomínam na časy, kedy som tu býval s bratom totálne ignorujúcim nočný kľud, kedy nám spomínaní susedia pravidelne vyzváňali za účelom utíšenia bujarej zábavy kolektívu, nekonečných bratových párty stretnutí. Známi tvrdia, že trpím paranojou, podobné „zážitky“ má vraj každý obyvateľ domového spoločenstva, ale ja aj tak mám dojem, že toto tuto u nás je predsa len extra a čosi navyše. Ak má niekto podobnú skúsenosť, nech mi napíše, bolo by fajn žiť s pocitom, že nie som v mojej depke sám.
