Nasnežilo. Málo, ale predsa. Samozrejme, že to všetkých prekvapilo a najviac už tradične cestárov. Nemusia sa vzrušovať, veď je len dva pod nulou a cez deň sa tých pár milimetrov snehu rozpustí samo od seba. Avšak, kým sa tak stane, budú cesty prepchaté pravidelnými pondelkovými zápchami. Pomedzi nervóznych vodičov budú kľučkovať celosezónni cyklisti a motajúci sa chodci s niekoľkokrát narazenými trtáčmi. Pamätajme i na to, že nie všetci už prezuli letné gumy. V neposlednom rade treba rátať i s kaskadérskymi vložkami „nadľudí“, ktorí žijú v neochvejnom presvedčení, že cesty sú vyasfaltované len kvôli nim.
Každý z nás má niekoho blízkeho, koho by dnes ešte rád videl. Pri večeri, na pive, či v kresle pred televízorom... Nikomu sa nechce chodiť v tej zime neplánovane na úrazovú chirurgiu, či nebodaj... nie, na to radšej ani pomyslieť. Zle sa pozerá na ľudí, ktorí náhle potrebujú pomoc profesionálov v bielych plášťoch a ešte smutnejší pohľad je na fotografie v čiernych rámikoch. Darmo je potom rozmýšľať nad tým, ako málo stačilo, aby všetko bolo inak. Pribrzdiť, neponáhľať sa, nebyť nervózny...
Denne sa presviedčame, že preceňovanie vlastných schopností na cesty nepatrí. Ak máme pocit, že sme niečo extra, dokazujme si to sami pre seba a nezaťahujme do toho druhých. Nie každý totiž predvída, že sme tak skvelí, že sa stihneme včas zaradiť pri predbiehaní, ubrzdiť na dvoch metroch a zvládnuť ostrú zákrutu v stoosemdesiatke. Každý nie je tak úžasný vodič, ktorý „číta“ dianie na ceste a najmä nie vždy stačí k zvládnutiu nepredvídanej situácie akokoľvek „nadupané“ šoférske umenie. Tie kríže pri cestách sú nemými svedkami toho, že nie sme dokonalí. Pamätajme na to, kým nebude neskoro...
Nanávidím zvuk budíka rovnako ako ostatní. Ale bol by som úprimne rád, keby ma zajtra ráno zobudilo jeho rinčanie. Prosím, jazdime opatrne.
