Nemôžem nereagovať na všerajšiu reportáž televízie JOJ o austrálskej turistke Schapelle Corby, u ktorej indonézski colníci „objavili“ štyri kilogramy marihuany. Máločo ma už dnes dokáže vyviesť z rezignovaného pokoja neutešenou realitou zničeného Slováka, ale po tomto príspevku som nebol schopný pre návrat do normálu mysle.
Kto videl, musel byť zhrozený, kto nie, nech si pozrie v archíve televízie spomínanú reportáž. Dvadsať rokov väzenia v najhorších väzniciach planéty pre nevinného človeka, ktorého tí vinní a nepotrestaní zneužili pre transport „trávy“ na indonézskom letisku. Porušovanie ľudských práv, zmanipulovaný súd, ktorý len v rámci medzinárodného bu-bu-bu a znovuzískania si pohasínajúcej autority, odsúdil nevinného tvora k istej smrti, na druhej strane beznádej trpiacej rodiny i všetkých, ktorí nechápu, ako sa toto všetko vôbec mohlo udiať, nemôže nechať chladného nikoho, nech i s mizivým zmyslom pre spravodlivosť.
Teoreticky sa ma to netýka, dokonca celý problém poznám len z párminútového spravodajského bloku, ale keď vidím, koľko očikolúcej neprávosti páchajú tí, ktorí by paradoxne mali proti nej bojovať, je mi na zvracanie. Najmä ak ide o krajinu, ktorú len pred polrokom po ničivých cunami zachraňoval celý svet a ktorá by mala byť aspoň morálne vdačná za kvantá pomoci, ktorú jej nezištne v čase núdze, s úprimným pocitom pomôcť, poskytli ľudia celej planéty.
Dnes už viem, že každý dobrý skutok je zaslúžene potrestaný. Vtedy som bol znechutený z pomsty prírody, dnes to je z ľudí... Príroda vymiera, ľudská zloba je nesmrteľná, žiaľ, ak sa pasujeme za vrchol evolučného rebríčka, je to o to väčšou hanbou pre nás...
Prosím preto všetkých kompetentných, aby prehodnotili, komu v prípade novej prírodnej katastrofy budú poskytovať humanitárnu pomoc, pretože krajina s podobným súdnictvom i vzťahom človeka k človeku, si skutočne nič humanitárne nezaslúži. Nech to znie akokoľvek neľudsky.
A sudcom podobného razenia, ktorí šmahom ruky a bez relevantných dôkazov „popravia“ nevinných ľudí, neprajem nič iné, len dlhé a prepotené noci s ťažkotonážnymi snami plnými výčitiek svojich obetí. Aby pokojne nespali. Už nikdy!
