Nechcem nikoho podceňovať, motyka občas skutočne vystrelí. Nepredpokladám však, že sa v stredňajšej odvete na Pasienkoch bude opakovať zázračný výsledok z júla, kedy petržalská (pardón bratislavská) Artmedia rozleptala škótsky veľkoklub Celtik Glasgow neuveriteľným päťgólovým „kanárom“ a v odvete zubami-nechtami uhrala prehru 0:4, ktorá ju posunula do posledného predkola Ligy majstrov...
Včera sa však zázrak nekonal. Boli sme jasne slabší a prehra je zaslúžená. Okrem slabého výkonu slovenského tímu, si vybral slabší deň i taliansky rozhodca. Jeho výkon komentovať radšej nebudem, verím však, že spomínaný zápas v Madride si teraz, tak ako ja, z videozáznamu prehrávajú kompetentní, ktorí z neho pre hlavného arbitra vyvodia dôsledky.
Výsledok je však jasný. Je po baráži. V odvetnom zápase môžeme už len napraviť nie veľmi lichotivý dojem o úrovni slovenského futbalu. Svoje méty sme už dosiahli. Neboli mizivé. Tohtoročná kvalifikácia na budúcoročné Majstrovstvá sveta v Nemecku bola totiž pre Slovensko, až na niektoré nechcené kiksy, vcelku úspešná. Skončili sme na druhom mieste v skupine, pričom sme za nami nechali kvalitný (hoci v tejto sezóne dosť nevýrazný) tím Ruska.
V baráži sme si už vyberať nemohli. Myslím, že nemôžme hovoriť ani o tom, že sme nemali šťastie v losovaní, veď tímy Česka a Turecka, ktoré boli okrem Španielska v „našom“ klobúku, patria medzi európsku kvalitu a vo futbalovom rebríčku sú ďaleko, ďaleko pred nami.
Dnes dopoludnia som hral futbal. Taký nevinný, pouličný, ktorým si s kamarátmi vypĺňame zimnú futbalovú prestávku. Už niekoľký týždeň hrávame proti sebe dva výbery - Mladí a Starí. Vekový priemer našich súperov je cca 45 rokov. Náš o pätnásť rokov nižší. Teoreticky jednoznačná záležitosť... Viete ale ako skončil dopoludňajší zápas? 12:8 pre „Starých pánov“. A viete prečo? Pretože do svojej hry vložili to, čím sme v našom „mladom“ tíme nedisponovali. ROZUM a SRDCE.
A práve toto mi vo včerajšom zápase Slovenska so Španielskom u našich reprezentanov chýbalo.
