Mal som to šťastie uprchnúť z roboty výnimočne zavidna a vychutnať si v exteriéri bystrického námestia tú nádhernú a nečakane letnú atmosféru v aktívnej spoločnosti troch nealkoholických pív (disponoval som štvorkolesovým približovadlom), v pasívnom nezáujme odvážne odetého nežnejšieho tvorstva. Intenzita slastného mľaskania pánskeho sektoru letnej terasy bola priamo úmerná kvalite tej-ktorej krásky i jej umeniu majstrovsky odhaliť nedosiahnuteľné... Prirodzenú chuť obohatiť morálny dojem digitálnou formou však negovala vrodená hanblivosť a tak foťák zostal (až na zverejnený prípad) v príručnej batožine. Podstatné však bolo to, že som znovu videl ľudí usmievať sa len tak, bez zvláštneho dôvodu (neverím totiž, že v Banskej Bystrici sa dnes globálne zvyšoval plat) i z tvárí mnohých cítil, že dokážeme aspoň na chvíľku zabudnúť na všetko to negatívne, čo nám narúša existenciu a vieme vyčariť na svojej tvári úsmev. Teda, prinajmenšom sa oň aspoň pokúsiť. A na toto všetko stačilo len pár stupňov Celzia do plusu a svetlomodré nebo :)
