Túto otázku som dostal konkrétne v susednej Viedni aj v Drážďanoch. Úprimne ma to zaskočilo a chvíľu som nevedel, ako z údivu zareagovať. O niečo bližšie v Prahe, moji známi nepočuli o žiadnom blížiacom sa referende u ich susedov. A tak by som mohol pokračovať. Mnohí sa hrdo bijú do pŕs, že sa Slovensko stáva ukazovateľom morálnych hodnôt pomaly pre celú Európu a naši susedia mnohokrát ani nevedia, že už sme vyše 6 rokov v eurozóne a západnejšie krajiny ani to, či už sme samostatný štát alebo stále súčasťou ČSR.
V súvislosti s udalosťami okolo referenda sa o nás skutočne začína rozprávať aj v západných médiách. V niektorých článkoch sa o nás hovorí ako o tradicionalistickej krajine, ktorá je veľmi konzervatívna. Ja toto slovo v obľube nemám, možno preto, že vo mne vyvoláva niečo negatívne. Žiť sa má prítomnosťou so zreteľom na budúcnosť, nie minulosťou. Evolúcia nikdy nestagnuje a nie je spiatočnícka. Nenarážam teraz vyslovene na otázku tradičnej rodiny (ktorú si veľmi vážim), ale na všeobecné názory panujúce v slovenskej spoločnosti na rôzne témy .
Slovensko je moja rodná vlasť a vždy budem mať k nej blízko a prezentovať ju ako krajinu s nádhernou prírodou a potenciálom. Ale osobne by som radšej čítal v zahraničných médiách o tom, akých tu máme talentovaných športovcov, vedcov, umelcov, akou panenskou prírodou disponujeme, ako sa naše hlavné mesto mení na konkurencieschopné európske mesto a pod. Nechcem byť v zahraničí stigmatizovaný ako konzervatívec len z dôvodu, že sa v súčasnosti zapisujeme do povedomia sveta ako krajina vystupujúca proti ľudským právam.
Je pravda, že Slovensko je malá krajina, no pre svoju geografickú polohu sa stáva nárazníkom medzi západným a východným „svetom“ a nepochybujem o tom, že je len otázkou času, kedy si nás svet prestane pliesť so Slovinskom alebo si myslieť, že sme „Czechoslovakia“. Je len na nás v akom svetle a akým spôsobom sa budeme prezentovať svetu...
