Som zaryty Tatranec. Byvam teraz v Krasavici na Dunaji - Pressburgu a robim veduceho vydania v kurioznom denniku Sport, co je podla mna najstresovejsia praca po barmanoch, predavacoch zmrzliny a profesionalnych skladacoch rubikovych kociek.
Pri Dunaji, tepne stredoeuropskej nudy, ziju mudri a silni ludia s uctou k historii, stavaju stale nove a nove pamiatky namiesto tych starych a zlych. Miluju kulturu, najma Elan, Daniela Bidelnicu a Tomasa Mastalira. Najmudrejsi z nich nosia cierne baretky a cestuju zasadne elektrospojmi - elektrickou alebo trolejbusom. Skratka elektroturistika.
Celkovo na Zlovensku skoro nic nove. Hrdinovia vyzeraju stale rovnako chlapacky, kazdy chce vyhrat nad tym, co je akurat poruke, ludia su hlucni, cele dni travia monitorovanim (veľmi modne slovo) niekoho ineho, aby mu potom vytkli nedostatky. Su tak vo svojich ociach moralne pevni a cirkevne pokorni zaroven. V televizii, v autobuse, hocikde, poucuje jeden druheho o samozrejmostiach.
Desifrovanie podvedomeho vzorca spravania u Zlovaka je jednoduche: skratka chlap-hrdina-dub a stroj musi nieco urobit pre svoju zenu-ulicu-dlan a kost, ale hlavne pre mesto-dievca-srdce a vysvedcenie. To sme sa vsetci ucili uz na zakladnej skole pri sosovicovej polievke a ryzovom nakype.
Prosperita a rozvoj na Slovensku pokrocili - a opat milovymi krokmi dopredu (rozpravka Kocur v cizmach), co sa da vidiet tak, ze Bratislava je ako po vojne a ludia sa chovajú ako vojnovi zlocinci. Mohlo by sa to volat kartograficky development - tym, ze mapy dnes neprekresluju generali, ale stavebne firmy. Takito ludia maju spolocnu lasku k fixkam, aby mohli kreslit hrube vciary do map a minulosti. Ale je to taka secondhandova republika.
Rano hmla, zima, brese vlciak.
Sloboda, rovnost, bratstvo!- Praca, jednota, disciplina!
Avanti figurini!
