
Ako ročné obdobia
Zima, sychravý čas, veľa tmy, ľad,
úzkosť a trápenie, na srdci chlad.
Rozchod pred mesiacmi, bolesť stále,
na nervy, samota, plač, na mále.
Ticho detskej izby, v nej spomienky,
clivota, s ňou šialené domnienky.
Fotky, darčeky, na chrbte mrazia,
Smútok a žiaľ nádeje odrazia.
Jar, postupný bôľa ústup, rozkvet,
pozdvih, už sa zbavil sĺz jej portrét.
Zobúdza sa život, úsmev, krása,
na smutnú princeznú už nehrá sa.
Zahojenie duše, žiariaca tvár,
radosť, vôňa vzduchu, sloboda, dar.
Vtom stretnutie, princ, ktorý jej vzal dych,
červeň líc, koktanie, Amor, ostych.
Záblesk v očiach, ruka v ruke, láska,
bozky, kvety, filmy, žiadna maska.
Leto života, leto aj vonku,
a to nedávno bola na sklonku.
Prechádzky, lúka, jazero, túra,
stan, oheň, gitara, spev, hviezd fúra.
Šťastie, duša v splne, všetko jak sen,
nebo však zmráka sa, bude jeseň.
Silu strácajú ružové bríle,
prvé trable, hádky, krik na míle.
Mier, pokoj, kompromis, objatie, kľud,
...zdanie, ...strhne ho pokušenia prúd.
Vonku pád lístia, vnútri pád vášne,
zakázané ovocie chce strašne.
Túžba, alkohol, zálet, podvod, strach,
vina, priznanie, bolesť, rozchod, krach.
Kráter v srdci, vonku znova zima,
chorá duša, hojenie sťa slimák.
Pokoj od všetkých, znova samota,
znova mráz, život to rád zamotá.
Studené ruky, triašky, zlé stavy,
plač, ktorý teraz nič nezastaví.
"A ja sprostá", make up rozmazaný,
nič nebaví ju, hojí si rany.
Príde znova jar? Veď predsa musí!
Príliš dlhá zima ju zadusí.
Príde ešte ďalší rozkvet? Iste!
A čo potom keď zas spadne lístie?
Obdobia sa striedajú dokola,
trvajú len nejaký čas, smola.
Jednu radu ale dám tej slečne,
to leto raz bude trvať večne...
(október 2012)