Reverse day - spiatky
Scéna jak z akčného filmu, chlapík uteká,
náš hrdina jak o život cez obchod trieli,
polícia sa snaží chytiť tohto človeka,
on však zdrhá aj keď nevie, čo tým docieli.
Hlavný hrdina je očividný zločinec,
prečo by inak pred uniformou utekal?
Predavač ho vidí - neprišiel si kúpiť vec,
pokúša sa ho zastaviť, keď mu v ceste stál.
Predavača odsotí bokom, ten zraní sa,
adrenalín dodáva mu silu nevšednú,
avšak policajt si už o chvíľu zapísal,
že muža chytili po tom, ako vošiel dnu.
EŠTE PREDTÝM SA STALO:
Náš chlapík spí na lavičke pod nebom holým,
v parku, v cudzom meste, možno sen sa mu sníval,
že to je len fikcia, čo ráno prebolí,
avšak keď vstal, muž zákona sa už naň díval.
Panika, nič nebol sen, všetko skutočné je,
zahral to na nevedomosť, že čo deje sa,
vedel však veľmi dobre, kam to asi speje,
na duchu, už nemá ani kam, tak neklesá.
V očiach biela vlajka, no kožu nedá lacno,
hoci bol poslednou dobou riadne dobitý,
zničený, pod stresom a navyše nalačno,
vytrhol sa, keď polda nebol ostražitý.
Mizne parkom ako blesk, zdá sa, že nabral síl,
policajt hneď za ním, kričí nahlas "chyťte ho!"
A on aj keď moc neverí, že by zvíťazil,
vbieha do obchodu, čo ani nepostrehol.
EŠTE PREDTÝM SA STALO:
Hrdina tohto príbehu ide taxíkom,
vyskakuje ešte ani nezabrzdili.
Telefón má vybitý. Do r*ti! Ďalší zlom!
Stále nevie, čo je s jeho ženou v tej chvíli.
Zhostí sa ho veľký strach, že už ju tiež majú,
nevie kam ísť, je dosť mimo, na chodník sadá.
Avšak takto na očiach ho rýchlo spoznajú,
tak sa šiel schovať do parku, veď noc je mladá.
Už za tmy sa schúlil na lavičke skrytej krom,
pomodlil sa, čo nespravil už dlhé roky.
Pokusy zaspať sa furt striedali s nárekom,
napokon predsa za snom viedli jeho kroky.
EŠTE PREDTÝM SA STALO:
Náš hrdina, ak ním vlastne je, kráča domov,
vystresovaný ide z roboty, bol to boj,
a ako tak ide, všimne si spoza stromov,
niečo, po čom začne byť ešte viacej nesvoj.
Pred svojim barákom bandu kukláčov zbadá,
splaší sa, cúvne a uteká preč bleskovo,
vyberá mobil, manželkine číslo hľadá,
nevie ešte, že jej nepovie ani slovo.
Volaná stanica nedostupná, do šľaka,
zrovna teraz; beznádej, slzy na krajíčku,
nemá tušenia, čo ešte dneska ho čaká,
jeho baterka má už poslednú paličku.
Bežiac si všimne taxík, čo práve zastavil,
zamával mu bankovkou a už sa vezie preč,
"Kam? Ďaleko preč! Nie, to nie je prvý apríl",
pred šoférom, o tom, čo sa stalo, žiadna reč...
EŠTE PREDTÝM SA STALO:
V tichej firme robí náš chlapík do večera,
s vedomím, že odvádza poctivú robotu,
robí všetko ako má, príkazy preberá,
zarába celkom šlušne, najviac čo mohol tu.
Z ničoho nič echo, prihnala sa zlá správa,
polícia vraj odhalila veľké podvody,
skoro sa mu privodila srdca zástava,
rýchlo preč z práce, všetkým sú jasné dôvody.
EŠTE PREDTÝM SA STALO:
Náš hrdina, pracant v tom "čistom" zamestnaní,
ide po dobrom obede naspäť do práce,
volá mu manželka, že z práce sú pozvaní,
na dáku oslavu, na vínko, do Pivnice.
Dohodnú sa, že sa potom za ňou zastaví,
a ešte si dajú v podniku spolu vína.
Dohodnuté, už ju však len rýchlo pozdraví,
pretože mu po prestávke smena začína.
O pár hodín na to, pred jeho domom tečú
slzy smiechu, jeho kamoši pripravili
kanadský žart, veď je apríl, tak sa prezlečú
za kukláčov, aby ho troška vystrašili.
ČO SA VLASTNE STALO?
Z prvoaprílového žartu sa stala dráma,
myslel si, že ho stíhajú kvôli jeho práci,
tragikomicky si to zmyslela jeho karma,
skoro až na smrť ho vystrašili tí dobráci.
Manželka nemala signál, lebo bola v bare,
ktorý je pod zemou, preto mu to nedvíhala.
Neprichádzal domov, mobil mal vypnutý stále,
zo strachu oň políciu rýchlo zavolala...
(jún 2012)
