X+
Skúškové
Pot je na čele, oblek v skrini visí, čaká
na svoju chvíľu, tá príde ráno na skúške.
Chcem ísť spať, či baviť sa, no pravda je taká,
že do rána budem mať len skriptá na muške.
Medzi spolužiakmi len tak blikajú správy,
"učil si sa?", "vieš to?", "aký máš z toho dojem?".
Záchvat paniky, všetci to tlačia do hlavy,
musím aj ja, hneď, len ešte vifonku dojem.
Nechuť venovať pozornosť iba tým knihám,
výčitky, že sa človek priebežne neučil.
Pre prípad, že zlyhám, ťaháky si nastrihám,
aby som sa predčasne so školou nelúčil.
Obrana, keď viečka naberajú na váhe:
po ruke kofeín v káve alebo čaji.
Konečne som sa už dokopal k tejto snahe,
sústredím sa, azda ma nič nevykoľají.
Prepínanie nálad, stvárať šialené veci,
robiť hocičo inšie, hoc aj upratovať,
písať po sto rokoch niekomu na pokeci,
toľko faktorov, čo dokážu rozptyľovať.
Telo nad knihou, no myseľ niekde pri vode,
ako budeme s partiou kdesi pokope.
Jak sa mám učiť??? Ostal som na mŕtvom bode,
veď ešte musím spočítať mušky na strope...
Polnoc preč, hrobové ticho na internáte,
do toho iba zvuk blikajúcej žiarovky.
Ide ma z nej poraziť šľak, veď to poznáte,
prečo práve táto, hoci sú ich tam stovky?
Už dávno nemá zmysel čítať to dokola,
hlava padá; hlasná hudba na prebudenie.
Káva došla, neva, ešte je tam kofola,
pomaly nám bude aj svitať a nie že nie.
Ranné zore na nás znáša ešte väčší tlak,
z posledných síl hovorím sám sebe "do boja!".
Ísť tam? Neísť tam? Bledá tvár, paranoje znak:
"všetci to určite vedia lepšie ako ja."
O chvíľu hodina H, nastal čas ľútosti:
"ach, keby mám na to všetko aspoň o deň viac".
Modlitba za E, skočím poň sťa pes po kosti,
a keď nie, tak ďalší termín bude o mesiac.
(apríl 2014)
niečo ako funpage tu :)
