Stačí mi
Stačí mi kúsoček šťastia, s ktorým sa podelím,
byť len neobyčajne obyčajný človiečik.
Mať zopár ľudí, mať ich rád srdcom svojim celým,
bez nich by som tu asi neprežil... no ktovie, či.
Život sa snažím brať občas vážne, občas hravo,
čoraz viacej skúpy na cit z duše zatvorenej.
A skôr než stúpim na cestu, pozriem vľavo, vpravo,
stále viac skúseností a vlasov stále menej.
Asi zo mňa nebude vedec či celebrita,
nebude zo mňa právnik, či lekár ušný, očný.
Budem "len" dobrý syn, priateľ, s ktorým sa počíta,
a stačí mi bohate, keď budem užitočný.
Stačí mi, keď mám čo do úst, nemať prázdne brucho,
prepichové jedlo? Som Slovan, stačí chlieb a soľ.
A nech to mám ešte čím zapiť, nech nie je sucho,
iste prežijem, ak som švédske stoly prepásol.
Stačia mi lúče slnka a dobrá hudba k tomu,
na tričku nemusím mať "puma" či "reebok" nápis.
Stačí mi neriešiť stále finančnú pohromu,
všetko dnes stojí eurá, no môj úsmev je grátis :)
Svietim z týchto riadkov, dúfam, že svetlo nezhasne,
že nezhasnem spolu s ním, stačí, keď tma nebude.
Stačí aj pár ľudí, ktorí cenia moje básne,
za ktoré sa staviam a snáď vyhnem sa ostude.
(január 2013)






