Stereotyp
Z práce domov spať, po spánku opäť práca,
po skončení voľna čakať na voľno zas.
Pomedzi víkendy človek sa trmáca,
maká aj doma, takže ide na doraz.
Letí letí, čo má krídla, všetko letí,
čas so stereotypom má mocné krídla.
Sami bezo zmien, len čakáme v napätí,
čo nám oni donesú do nášho bydla.
Život sa často stal zvykom, to neskryješ,
kto to pozná, ruku hore! Ktože je za?
Robiť a platiť nech žiješ, žiť nech žiješ,
oblečená košeľa, tá zo železa.
Naprogramovať sa na režim automat,
spoliehať na zotrvačnosť, nejak bude.
Veru aj bude, nech sa páči, máš to mať,
no nečakaj život ako v Hollywoode.
Nájsť ten vzorec jak nám bude fajn - rutina,
dni však sivejú napchaté do konzervy.
Zapnutý pás, ktorý sa zle odopína,
na vzorec sadá prach a žerú ho červy.
Skúšať toto? Skúšať tamto? Hm, radšej nie,
vmiesený v dave, prežívať bez záujmov.
Práca, pivo, telka, spať, kde je nadšenie?
Zvädnutá osobnosť - to končí sa ujmou.
Ignorácia všetkého, žiadne hobby?
To je fakt chabá rebélia systému;
to nejdeš proti prúdu tej chorej doby,
to ideš proti sebe, tak zmeň si tému.
Na frak dostáva taktiež kreativita,
ak je dlhšie stereotypom hýčkaná.
Niečo vytvor a endorfín zaplaví ťa,
duša sa bude cítiť ako vypraná.
Tento typ sterea je aj zlodej lásky,
kvôli nemu dosť ľudí vo vzťahoch zíva,
dávajú kopačky, či iné botasky...
A má to na svedomí táto protiva.
V rutine sme doma, no čo je za dvermi?
Zistime to! Veď na to sa nezomiera.
Život pestrý môže byť život nádherný,
zaštopkajme to rýchlo, keď je to diera.
Vykopni tie dvere z pántov, nebuď leňoch,
aj ty, aj ty, nebojte, každý to zvládne;
nech vaša osobnosť neskončí v plameňoch,
nech neprežívate deň po dni len fádne.
Zabehnuté koľaje sú pohodlné,
kým nezistíš, že si starší o dekádu.
Mnohé naše osudy sú toho plné,
avšak my sme ten osud, tak hore bradu!
(december 2016)
niečo ako funpage tu :)
