V pohode deň
Ráno budí ma svitanie cez žalúzii škáru,
zívnem, takže už je vše splnené do bodky.
O tom jak mi dnes bude, nemáte ani páru,
voľný deň, nastali časy megapohodky.
Vonku teplo, čas plynie tak nádherne pomaly,
pohľad hore na nebo, nikde sa nezmráka,
takže žiadna búrka sa sem isto nedovalí,
bazén bude v okolí tá jediná mláka.
Po vlažnej sprche vyložím si nohy milerád,
dneska žiadne naháňačky, stresy a muky,
pustím si Boba Marleyho alebo Müllera,
mám dve ruky, to znamená - mám dva nanuky.
Zbehnem do obchodu, vďačný, že som na Slovensku,
v ruke sa hojdá ciderov plná igelitka,
vonku nie je problémom stretnúť peknú tvár ženskú
a núdza nie je ani o výstavné lýtka.
Melón na účte? Ja radšej vyberám ten vodný,
hltám jeho neprimerane veľké sústa.
Rukami jak zviera, záber do 12 nevhodný,
dávim sa ním, spokojný, že mám plné ústa.
Na pláne len pohoda, úsmev, cerím čeľuste,
teplota vzduchu už pomaličky vrcholí,
na dvere klope návšteva, vítam ich - seruste,
s plechovkou, nehybne - meníme sa v mŕtvoly.
Riešiť problémy sveta? Dnes určite nie, bratu,
teraz nebuďme vážni, aspoň na hodinu.
Nekazme deň, to by bolo na dlhšiu debatu,
dosť takýchto tém, takže radšej nahoď inú...
Tamtí hrajú plážový volejbal, tá bronz chytá,
každá jedna bytosť na oddych odhodlaná.
Drvíme v kuchyni ľad, chystáme nám mojitá,
nebuď stuhnutý, bav sa s nami, odhoď laná.
Niekto znovu klope na dvere, kričím "otvorte",
vidím to tak, že všetci dáme hladu storno.
Dovoz pizze je onou čerešničkou na torte,
zaplatíme, plus tringelt, grazie, bonjorno.
Dosť slniečka, na balkón do tieňa sme si sadli,
spomíname staré časy, hudba nôti nám.
Posediačky, ležmo aj opretí na zábradlí,
konkurujeme najpompéznejším hostinám.
Driemot nás opantáva, padajú nadol hlavy,
hromadný kľud, nik nechŕli oheň či síru,
toto je ten návod ako duša sa zotaví,
po zlých myšlienkach ani slychu ani chýru.
Aj po vytrávení nám počasie krásne žičí,
bláznovstvami krátia si chvíle podaktorí.
Obrazy ukladáme do hláv; bez selfie tyčí!
Každý bude spomínať ako nám švitorí.
Slniečko sa za nami už popod strechu nahlo,
nadišiel časť poobliekať sa a pome von.
Kam nás vietor zaveje, nemáme naponáhlo,
ideme na vzduch, nie lebo je tam pokémon...
Kto sa pridá, je nám jedno, aj celý kraj šíry,
pridajte sa, len nás neskúšajte štvať niečim.
V tento parádny deň sa len pohoda vraj šíri,
toto je ten môj recept, myseľ si tak liečim.
Jede jede mašinka, tak tancujte si s nami,
rad radom sa zapojte a poďme tam. Za mnou!
Necháme sa viesť rytmom, necháme sa niesť snami,
s touto perfektnou posádkou náram-náramnou.
Dlho do noci sa s nami tá nálada niesla,
zaplavili sme ňou okolie sťa povodeň,
nik a nič nám neskúšal fušovať do remesla,
bol to pre nás sviatok, bol to proste v poho deň.
(júl 2016)
niečo ako funpage tu :)
