Vône medzi riadkami
Máme päť fantastických zmyslov Bohuchvála
a každý z nich je zároveň široká škála
vnemov, čo vieme vidieť a cítiť.
Nos, niekoho ozdoba, niekoho prekážka,
dve nozdry po stranách, medzi nimi prepážka,
satelit, čo vôňu vie zachytiť.
Kto by nepoznal vôňu živice, ihličia?
Pocit, ktorý smreky v hustom lese dožičia,
zavriem oči a hneď mám vianoce.
Atmosféra, ku ktorej v tej chvíli už iba
vôňa škorice z vareného vína chýba,
až sa človek z tej slasti zamoce.
Ani pomaranče nie sú na vône skúpe,
dobre viete, keď ich niekto v blízkosti šúpe,
silná vie byť taktiež vôňa mäty.
Pepermint, čo sa hádam až za nos zaryje,
pocit taký, že človeku zima v tvári je,
pocit najmä so žuvačkou spätý.
A čo tak z panvice vôňa žhavej cibuľky?
Na taký opis nestačia tieto "titulky".
A čo tak pridať plátky slaniny?
Veľkú hostinu vetria ešte aj susedia,
blízko tvojej kuchyne si radi posedia,
so sústom v puse súcitíš s nimi.
Večer, kým sa ešte u susedov nezhaslo,
spravíš im zas priek a na rozpálené maslo
hodíš skvele dochutené ryby.
No, možno sme to susedom moc nenatreli,
nie práve každý zbožňuje vôňu makrely,
takže možno z toho nechceli by.
Iná vôňa zas vyvolá zvláštnu mimiku;
ten to zbožňuje, toho strasie jak osiku,
o čom je reč? Pálenka domáca.
K tomu opekať, nasať do trička dym z ohňa,
vietor sa točí tak, že nevie ísť mimo mňa,
vychutnať tú pohodu, to dá sa.
A keď začne za oknom pršať ako z krhly,
je to ako keby vzduch tam vonku vydrhli,
čerstvý letný dážď - balzam do duší.
Podobne pravdaže vonia potok či rieka,
no len kým sa pre ľudstvo čistoty nezrieka,
problém "kam s odpadom?" zjednoduší.
Pamätáte si tú vôňu z detstva u starkej?
Starý dom, v ktorom cez prázdniny bolo vám hej,
aj po rokoch človek nezabudne.
Ten pach starého nábytku, kobercov, perín,
je v tom prekrásna nostalgia, aj keď verím,
že to niekomu znie trebárs čudne.
Vskutku špecifická je aj vôňa garáže,
príliš veľa žien sa tam len ťažko ukáže,
býva to väčšinou chlapská pevnosť.
Ženy zas milujú pach malého bábätka,
"ťuťu, z neho bude hasič", "a z nej baletka",
až kým "vôňa" z plienok povie, že dosť.
Keď rozkvitne kvetina, krásnou vôňou vábi
včely široko-ďaleko, lebo chce, aby
prišli si po jej zásoby peľu.
A keď kosia trávu, tak nie je práve zvykom,
že by niekto vtedy závidel alergikom,
tu máš na to pilulku, priateľu.
Cesta životom vedie cez kopu serpentín,
v ťažkých chvíľach niekoho ukľudní terpentín,
keď na svoje maľby farbu vnáša.
Niekoho viacej upokojí nová kniha,
pred spaním zahodí stresy, keď si s ňou líha,
strasti dá chvíľkovo preč z rováša.
Ani táto vôňa nepríde všetkým okej,
dôverne ju pozná napríklad každý džokej,
spojená je so stajňou, s koníkom.
Horšie to už býva so zápachom z lekárne,
či z nemocnice, hľadal by si asi márne
komu vonia; ja neviem o nikom.
Pridajme si ešte k tomu vôní nemálu
tradične známy pach jedného materiálu,
z ktorého sú spacáky či stany.
Každý milovník čundru ho v momente spozná,
pre antizálesákov je to vôňa hrozná,
stanovať? Radšej byť nepozvaný.
Čo by to bol za život keby čuch nemáme?
Boli by sme ukrátení, frňák neklame,
nepostačí hmat, sluch či optika.
Nos, niekoho ozdoba, niekoho prekážka,
dve nozdry po stranách, medzi nimi prepážka,
komnatu vôní nám odomyká.
(máj 2016)
niečo ako funpage tu :)
