jesenná letargia

Jesenná letargia ma zvádza k sneniu

a matku prírodu k sveta farbeniu.

Slnko sa sem-tam spoza oblakov usmeje,

víchor ohýba stromy a mne vlasy rozveje.

Z neho majú radosť deti,ihrajúce sa so šarkanom,

mňa však najviac teší slnko,vychádzajúce nadránom.

Zafarbené stromy mi dušu pohládzajú,

viem,že pomaly na zimný spánok odchádzajú.

Horúce,zradné slzy mi zmáčali tvár,

zy hovoríš:"Neplač,veď opäť príde jar."

To však nie sú slzy smútku,lež slzy šťastia,

ani ty nechápeš,že plačem od dojatia.

Ja milujem jeseň,zimu,jar i leto,

každé obdobie má svoje čaro,

aj malé dieťa vie to.