Keby som ťa nestretol,
topil by som dnes mačky
a staval pasce
na myši.
Ľuďom by som pozeral
do spální, vtákom trhal krídla
a bezbrannosť
by som vymenil za zúfalstvo.
Keby som ťa nestretol,
topil by som sa v bahne
a márne hľadal
skutočný nádych.
Usmievaj sa. Hovorím ti,
lebo to potrebujem.
Tvoj smiech, je ako múka
do môjho chleba.
Keby som ťa nestretol,
možno by som ostal na veky
preklínajúci tých hore,
ale ja im s pokorou ďakujem.
Keby som ťa nestretol,
možno by som naveky miesto
krídel, vláčil na chrbte
betónové platne.
Všetko sa však deje tak,
aby aj bolesť zocelila telo
a premenila sa na silu,
čo obalí dušu.
A potom som ťa stretol.
Ako žiara z čistej oblohy.
Vymenili sme si svetlá, pachy
a ja som ťa pohladil po vlasoch.
Slnko bolo vysoko,
keď som ťa vyprevádzal do vetra.
Obloha zvierala obruč nad mestom,
v ktorom sa dnes naozaj diali veci.
Vzlietol som.
ps:
