Óda na moju telesnú vadu

https://www.martinus.sk/knihy/autor/Jan-Marton

Písmo: A^- | A⁺

I.
Mašľa zo zimomriavok,
je len pocit
z prázdnej hlavne
a polámanej spúšte.

K čelu teda prikladám dlaň
a niet väčšej sily,
ako keď mi líhaš
celá vytešená do lona.

Toto nie je báseň.
Je to len pýcha
a óda na moju telesnú vadu.
Ako ťa mám namontovanú
v duši. V srdci a bruškách prstov.

Ako mi vysíš z kostí
a odrastáš vo vlasoch.
Ako mi tečieš žilami
a biješ na poplach
vo všetkých jaskyniach.

Skvost. Povedal by
kritik umenia.
Ale ja si len ťahám
káru starých obrazov
do prázdneho antikvariátu.

To ja musím o tom písať
a takto splývať s davom.
Iného by možno jeblo.
Ja ale musím takto vyvracať zvonom
ich konce a žiť.
S tebou a bez teba. Žiť.

Nikto nevie,
čo vyteká z mojej stoky.
Krv čierna ani asfalt
a tmy biele
ako svadobné šaty mojej smrti.

II.
Rachla potom aj posledná žiarovka
a plán B
sa zmenil na plán
bez priezviska.
Bude žatva.

Mašľa zo zimomriavok
pukne ako kukurica
a ja si v prázdnom
tanieri iba usteliem
na ďalšiu sáčkovú polievku.

O čom to vlastne písal?
Opýtajú sa ťa.
A ty im to
nepovieš nikdy.
Že mašľa zo zimomriavok,

a telesná vada spľasnutých pochodní
na dne poslednej
ulice
a vlastne všetko na čo
som za života siahol,

si bola stále iba ty.