Bude mať z teba radosť,
tá vyprahnutá škrupina sveta.
Polej lány a nasadni,
myslím že sa zase raz stratíme.
Je to lotéria lietania,
keď sa ti vyvážam na krídlach
a nikdy neviem,
kedy sa rozhodneš napáliť to do stromu.
Vstávam z jahodových polí,
do podobného ústavu.
Som pomôckou pre šamana,
čo lieči neviditeľné rany.
Hneď na to padám do tvojho lona
a vtlačím ti pod kožu
všetky tie sny.
Ako sme len mohli?
Ako si mohla onemieť
a nechať ma na pospas noci?
Je lepšie nebyť a nevedieť,
ako sám spávať bosí.
Ach hory, kamene, vodopády,
moje posraté slová a ja.
Slaboch, čo básňam
dáva tóny.
Vyhrň si sukňu a zatancuj,
nech dav splesnie závisťou.
Chyť ma za boky tejto básne
a stonaj.
Ohol si nohy a vyser sa na masy.
Aj tak sa stmieva
a to čo nevidieť
vraj bolí menej.
Sme len očami Boha
a pantomímou vlastnej mysle.
Máme ruky stromov
a vlasy divokého vodopádu.
Nosím v sebe vietor a strach
a vlastné ego na najvyššom štíte.
Slnko pilo vodu
a dnu sa mi stmievalo.
Ako sa máš?
Choď do riti s takými otázkami,
povedal som a jedným šmahom pera,
zhasol dotieravú hviezdu.
Bola to asi Severka.
Asi.
p.s. MARTON BAND - VESMÍR
https://www.youtube.com/watch?v=L1Ug6b75sos&feature=youtu.be
Moje knihy:
http://www.martinus.sk/knihy/autor/Jan-Marton/
Moja FAN PAGE:
https://www.facebook.com/pages/J%C3%A1n-Marton/247328692062079
