Si nádherným gýčom,
vypusteným ako para
nad najčistejšou dolinou.
Si ako moja tvár,
moja svieca a dar.
Si ako moja báseň.
Ubolená a sladká.
Chcem iba mier
a jablkový koláč.
A med a tvoj verš.
Chcem iba pokoj
nad zamrznutým tichom.
Strácam sa davu
a v lese kričím
tvoje meno.
Je také krásne
a sladké a krvavé.
A moje.
Ulíham nahý do ľadu
a tebe posielam
všetko čo mám.
Posielam ti snehy a nehu
a december a august na počkanie.
Posielam ti večnosť.
Krútim sa do seba
a verím.
V duše mŕtvych.
Na pastvinách je už neskoro,
prišiel som o všetko
čo som ti dal.
Je čas. Vraciam sa späť.
Domov.
Do svojej matky.
Do Zeme.
Tam kde diaľavy a púšť
sú len večné vody.
Blízke,
ani tvoje steblo
ku ktorému sa modlím:
Láska naša,
ochraňuj všetky večnosti
a nedovoľ viac trpieť.
Mŕtvym.
p.s.
Vesmírne odrezky padajúcich hviezd (2016)
