Písmo:
A-
|
A+
keď už aj sny začínajú
byť na dne
a slnko zapadá za mesto
akosi rýchlejšie
stromy zhadzujú listy
na ktoré píšem ďalší život
a spolu v našej nahote
pozeráme na tú istú stranu
po tebe neostalo ani ticho
iba izba skoro až po strop
plná tikotu hodín
a samoty
nad ktorou dnes
tvoj ťažkotonážny
hukot sveta
len veselo
mávne rukou
