S pohľadom na bezprízorného zore

V klietke s levom
a samím sebou
neviem čo je
viac.

Mať a či brať?
Dúfať
a zobúdzať
sa?

Dávať a hrať
o prvé minúty
každého
rána?

Len tak so sebou.
S pohľadom na bezprízorného zore
a mamutiu hlavu
slnka?

V klietke s tebou,
stále neviem
čo by ma to
stálo.

Umrieť a narodiť sa.
V kŕči postmodernej
karikatúry
vlastného obrazu.

Povrchne pohodený
vo vlastných pochodoch
a klietkach.
Slobode a väzení.

Zviazaní krvavými obväzmi,
ležíme jeden v druhom
a nemotorne
sa budíme do ďalších dní.

Neviem čo je viac.
Mať a či dať.
Veríš
v nostalgicko udupaný mier?

Pýtam sa sám seba
a nikto nemá
vo mne tak monotématicko
zakomponovaný zmysel.

Ako ty.

Ps. Môj Martinus:

https://www.martinus.sk/knihy/autor/Jan-Marton/

Hirax a Janisko :-)