Písmo:
A-
|
A+
črepiny skla
pretekajú
pomaly
pomaly
pomaly
cez naše presýpacie hodiny
a moje krvavé dlane
hladia vlasy
cudzích žien
sediacich v čakárňach
na lásku
za džavotu
svojich detí sme žili
životy niekoho
úplne iného
a nebol som to ja a ani ty
matka môjho dieťaťa povedz
kto vymyslel srdce a časovanú bombu?
lebo ja hovorím
do šľaka so všetkými heslami:
nepáľme lesy!!!
zachráňme veľryby!!!
kto ale vtedy pomáhal
skoro mŕtvym dušiam
ktoré zvonili na zvony keď ich
ako nepohodlných svedkov
zaliali do života
