oklepal som si ho na staničnom pisoári
neumyl si ruky nezaplatil
a za hulákania hajzel baby
bojkotoval jej aj môj život
ten ma asi veľmi štípal za nechtami
lebo keď som prišiel domov
z nepochopiteľných príčin
som na písacom stroji napísal toto
...
zatiaľ niekoľko stoviek kilometrov
na západ
zomieral skutočný básnik
pán poézie
a ja som jej ožratý
so stekajúcou slinou
na perinu
v špinavej posteli
okolo siedmej ráno robil takúto hanbu
p.s.
Milan Rúfus (1928 - 2009)
Rozlúčenie
Mám ústa plné tvojich úst.
Mám dlane plné tvojich dlaní.
V lebke jak vietor v roklinách
mi šumí hlas tvoj rozvzlykaný.
Odpusť, tak odpusť.






