Objekt na tejto fotke spozná hádam skoro každý. Je to hrad Strečno ležiaci nad Váhom pri rovnomennej dedine.
Teraz sa ale nebudeme venovať samotnému hradu, ale tej skale, na ktorej stojí. Je okolo sto metrov vysoká a tvorená vápencami. Keď sa pozorne zadívate, tak je tam veľká ryha, tiahnúca sa zľava oblúkom smerom doprava a dolu. Priamo na nej rastú stromy, ktorých zeleň ju trochu zakrýva. No a práve sme zbadali líniu rozhrania dvoch geologických celkov. Chočský príkrov sa tu nahrnul na krížňanský. Kto to stále nevidí, trochu som to zvýraznil na ďalšej fotke. Čiernobiely je krížňanský príkrov, to zosvetlené je Chočský. Ak pôjdete myšou na obrázok uvidíte pôvodnú fotku.
Teraz sa pozrime trochu detailne najskôr na krížňanský príkrov. Trošku si to priblížime a zbadáme, že aj on je rozpukaný. Smola, že som to fotil v neskorej jari a listy nám dosť zavadzajú, ale aj tak sa to vcelku dá poznať. Hlavné línie nespojitosti sa tiahnu zľava doprava smerom na štvrtú hodinu.
S tým Chočským príkrovom je to o dosť zložitejšie. Aj on má primárne plochy nespojitosti, ktoré nie sú veľmi výrazné. Tieto plochy vznikli ešte predtým, než skala bola na terajšom mieste.
Ale Chočský príkrov sa doslova a do písmena rozpadáva na jednolivé bloky pozdĺž veľkých novších plôch, ktoré vidno aj voľným okom. Napr. pozdĺž tejto plochy sa posúva dopredu-dozadu.
Tie bloky vidno na ďalšej fotke.
Ďalším zaujímavým miestom je kaplnka. Priamo pod ňou sa nachádza previs o objeme 570 m3. Keď si to prenásobíte 2,6 tony na meter kubický, tak dostanete takmer 1500 ton skaly, ktorá doslova visí nad cestou. Od roku 1980 sa monitoruje celá strečnianska skala a niekoľkokrát bola robená jej sanácia, aby nepadla motoristom za krk. Konkrétne tento previs je prikotvený k skale horninovými kotvami. Neviem presne, aký typ je použitý tu (to z fotky nevidno), ale bežne sa používajú kotvy Swellex. Do predvŕtanej diery sa zasunie dutá oceľová tyč z tenkého plechu, ktorá je trochu zdeformovaná, aby sa zmestila a potom sa naplní kvapalinou pod veľkým tlakom, ktorá ju roztiahne. Trenie potom bráni vytrhnutiu. (To len na vytvorenie obrazu, čo si pod takou kotvou predstaviť) Tento previs sa sleduje deformetrami v hornej časti, kde sa naposledy zaznamenal na jar pohyb do dvoch milimetrov, ale prisudzuje sa skôr teplotným zmenám ako nebezpečnému povoľovaniu kotiev.
Už v minulosti boli seriózne plány rozobrať hrad a využiť skalu na ťažbu kameňa, ale vznik prvej československej republiky tomu zabránil. Neviem, koľko táto skala vydrží pohromade, ale momentálne skôr prevláda názor ju uchovať a zložito sanovať, ako sa na ňu vykašlať. Sanácia spočíva okrem kotvenia aj v zapĺňaní dôležitých puklín betónom, aby sa do nich nedostala voda a v odprataní nebezpečných kameňov, ktoré by príležitostne mohli padnúť na cestu.
Dúfam, že po tomto výkalde, začnete pri hrade skôr pridávať plyn, aby ste neboli zavalení, ako brzdiť a obzerať si hrad :-)
