Keď vynechám trojdňovú túru spojenú so spaním pod holým nebom v Malej Fatre, tak najdlhšiou túrou bola hrebeňovka Rofangebirge, ktorej dĺžka mi vyšla viac ako 35 km.
dátum | pohorie | začiatok/koniec | výška | vrchy | výška | sedlá | výška | krčma | výška |
27.4. | Chočské vrchy | Ružomberok | 494 | Predný Choč | 1249 | sedlo Spuštiak | 1092 | Hotel Choč | 1280 |
Chata Srňacie | 650 | Veľký Choč | 1611 |
|
|
|
| ||
15.-17.6. | Malá Fatra | Strečno | 380 | Plešel | 981 | Príslop pod Suchým | 1202 | Chata pod Suchým | 1075 |
|
| Suchý | 1468 | Vráta | 1462 | Chata pod Chlebom | 1415 | ||
|
| Stratenec | 1513 | sedlo Priehyb | 1462 |
|
| ||
|
| Malý Kriváň | 1671 | sedlo Bublen | 1510 |
|
| ||
|
| Pekelník | 1609 | Snilovské sedlo | 1524 |
|
| ||
|
| Veľký Kriváň | 1709 | sedlo za Hromovým | 1550 |
|
| ||
|
| Steny | 1636 | sedlo v Stenách | 1480 |
|
| ||
|
| Poludňový Grúň | 1460 | Stohové sedlo | 1230 |
|
| ||
|
| Stoh | 1607 | sedlo Medziholie | 1182 |
|
| ||
|
| Veľký Rozsutec | 1609 | sedlo Medzirozsutce | 1200 |
|
| ||
Terchová | 514 | Malý Rozsutec | 1344 |
|
|
|
| ||
7.7. | Rofangebirge | Matzen Park | 512 | Vorderes Sonnwendjoch | 2224 | Schafsteigsattel | 2174 | Bayreuther Hütte | 1576 |
|
| Sagzahn | 2228 | Gruberscharte | 2100 | Dalfazeralm | 1692 | ||
|
| Rofanspitze | 2259 |
|
|
|
| ||
|
| Spieljoch | 2236 |
|
|
|
| ||
|
| Hochiss | 2299 |
|
|
|
| ||
|
| Streichkopf | 2243 |
|
|
|
| ||
|
| Dalfazjoch | 2233 |
|
|
|
| ||
Jenbach | 560 | Dalfazer Roßkopf | 2143 |
|
|
|
| ||
14.7. | Zillertaler Alpen | Zell am Ziller | 575 | Ahornspitze | 2976 |
|
| Alpenrose Hütte | 1382 |
Mayrhofen | 633 |
|
|
|
| Edelhütte | 2233 | ||
21.7. | Rofangebirge | Matzen Park | 512 |
|
| Krahnsattel | 2002 |
|
|
|
|
|
| Gruberscharte | 2100 |
|
| ||
|
|
|
| Schafsteigsattel | 2174 |
|
| ||
Matzen Park | 512 |
|
| Marchgatterl | 1905 |
|
| ||
28.7. | Zillertaler Alpen | Mayrhofen | 633 | Brandberger Kolm | 2700 |
|
| Steinerkogel Haus | 1269 |
Mayrhofen | 633 |
|
|
|
| Kolmhaus | 1845 | ||
29.7. | Kitzbüheler Alpen | Matzen Park | 512 | Reither Kogel | 1336 | Kerschbaumer- sattel | 1111 | Hechenblaiken- alm | 1393 |
|
| Loderstein | 1830 |
|
|
|
| ||
|
| Wiedersberger- horn | 2128 |
|
|
|
| ||
4.8. | Kitzbüheler Alpen | Matzen Park | 512 | Gratlspitz | 1898 |
|
| Holzalm | 1452 |
Alpbach | 974 |
|
|
|
|
|
| ||
5.8. | Zillertaler Alpen | Bärenbad | 1450 |
|
| Zillerplatten- scharte | 2800 | Plauener Hütte | 2384 |
Bärenbad | 1450 |
|
|
|
|
|
| ||
15.8. | Zillertaler Alpen | Breitlahner | 1256 | Schönbichler- horn | 3135 | Schönbichler- scharte | 3081 | Waxeggalm | 1871 |
Breitlahner | 1256 |
|
|
|
|
|
| ||
19.8. | Zillertaler Alpen | Mayrhofen | 633 |
|
|
|
| Wasserfall- haus | 1129 |
|
|
|
|
|
| Stilluphaus | 1192 | ||
Stillup | 1116 |
|
|
|
| Grüne-Wand- Hütte | 1436 | ||
2.9. | Zillertaler Alpen | Schlegeis | 1782 | Pfitscherjoch | 2246 |
|
| Pfitscherjoch- haus | 2275 |
Schlegeis | 1782 | Rotbachlspitze | 2897 |
|
| Eggalm | 2095 | ||
9.9. | Zillertaler Alpen | Bräueralm | 1454 |
|
|
|
| Zittauer Hütte | 2328 |
Bräueralm | 1454 |
|
|
|
|
|
| ||
15.9. | Kitzbüheler Alpen | Inneralpbach | 1020 |
|
|
|
| Jagdhütte Alplkreuz | 1712 |
Inneralpbach | 1020 |
|
|
|
| Farmkehralm | 1775 | ||
16.9. | Rofangebirge | Matzen Park | 512 | Vorderes Sonnwendjoch | 2224 |
|
| Bayreuther Hütte | 1576 |
Matzen Park | 512 |
|
|
|
|
|
| ||
21.9. | Rofangebirge | Wiesing | 566 |
|
|
|
| Astenaualm | 1482 |
Matzen Park | 512 |
|
|
|
|
|
| ||
22.9. | Zillertaler Alpen | Bräueralm | 1454 |
|
|
|
| Zittauer Hütte | 2328 |
Bräueralm | 1454 |
|
|
|
| Trisslalm | 1583 | ||
27.12. | Biele Karpaty | Stará Turá | 400 | Kašpariskův vrch | 778 |
|
|
|
|
|
| Durda | 842 |
|
|
|
| ||
Stará Turá | 400 | Veľká Javorina | 970 |
|
|
|
|
(Nepýtajte sa ma, ako som urobil tú tabuľku, sám neviem, čo som to stváral. Hlavnú zásluhu na nej má Miro Šedivý , za čo mu do Karlsruhe letí pochvala pred nastúpenými čitateľmi. Miro, povedz, keď budeš pripravený, zahrám ti k tomu Směr Praha)
Viem, že pohybovať sa osamote v horskom teréne je dosť riskantné, aletí čo ma poznajú vedia, že riskujem minimálne a bez rozmyslu takmerabsolútne nikdy. Vďaka tomu mi nevyšiel výstup na Groβer Galtenberg, ktorý som otočil asi tristo výškových metrov pod vrcholom, lebo sa mi videlo, že snehová pokrývka je už dosť súvislá na to, aby som sa ľahko pošmykol alebo stratil pod ňou chodník. Z toho vznikla aj úvodná fotka.
Podobne som v septembri otočil túru na Ebner Joch, keď sa mi zdalo, že by som sa už nemusel vrátiť za svetla a zapadol som radšej na hodinu v Astenaualme a dal si dve pivá ;-)
Tesne po búrke vyfotený vľavo Brandberger Kolm (2700) a vpravo Kleiner Kolm (2223). Musím zaklopať, búrka ma zastihla iba jedna, aj to asi päť minút pred chatou, kde som sa síce premočený, ale v pohode, ukryl.
Z Ahornspitze pohľad smerom do Zemmtalu. Prvá dolina je Stilluptal, ďalšia Floitental, potom Zemmgründl atd. Vpravo na obzore to biele pole je Hitertuxský ľadovec, známe stredisko zimných športov, úplne vľavo na horizonte tróni Hochfeiler (3509), najvyšší vrch oblasti.
Tu som v sedle Marchgatterl (1905) oddychoval na heliporte.
Jedna z mojich najobľúbenejších činností - sedieť, piť pivo, s chuťou vychutnávať koláče, počúvať miestnu hudbu a pozerať sa okolo na strmé kamenné hradby.
Najkrajšia časť Álp, z ktorej som nespravil článok z prostého dôvodu - nevedel som vybrať z množstva nádherných fotiek. Nesmiete sedieť doma, to treba vidieť na vlastné oči - WILDGERLOSTAL. Zľava Gabler (3263), Reichenspitze (3303), Hahnenkamm (3207), Wildgerlosspitze (3280) a Schneekarspitze (3209). Fotené od Zittauer Hütte.
Ranným lúčom sa stavia do cesty Groβer Magner (2873).
Nočná pohoda na Medziholí (1185).
Wildgerlostal nie výnimočný iba skrz snehom oblečenú Reichenspitzgruppe, ale aj priehradou Durlaβboden, ktorá mu za svitania vyrobí jemnú hmlu vysokú asi jeden a pol metra. O takéto tiché chvíle prichádzajú sedmospáči.
V belavej záplave sa týči Groβer Löffler (3379). Ak nie ste v kondícii, tak vám poradím, že takýto pohľad možno vidieť po vyvezení sa lanovkou z Mayrhofenu. Uvidíte ho trochu viac zboku a z väčšej diaľky ale keď si zoberiete ďalekohľad, budete si pripadať ako na mojom blogu.
V strede obrázka východný a západný vrchol Floitenspitze (3154, 3195) vpravo potom Tribbachkopf (3111). Týchto krásavcov som načapal vo Floitentali.
Opäť Wildgerlostal, znova z Zittauer Hütte. Do Unterer Gerlossee sa zbiehajú svahy Mannlkarkopfu (2870).
Z Plauener Hütte vedie chodníček aj do Gamsscharte (2972) medzi Richterspitze (3052) a Nördlicher Schwarzkopf (3079). Akurát je momentálne nepriechodný, lebo ho zavalila kamenná lavína.
Z Veľkého Rozsutca (1609) je Medziholie (1185) ako na dlani.
Nevedno, či sú oči ochromené protislnkom alebo rozhľahlosťou Ahornspitze (2976). Nie je to vidieť, ale na tejto fotke sa nachádza takmer celá trasa výstupu od úpätia až po vrchol. Bol to najnáročnejší výstup, keď výškový rozdiel začiatku túry a vrchola dosiahol číslo 2500 metrov. Toľko bolo potom potrebné aj zísť dole, celkovo za jedenásť hodín.
Nad Strečnianskou úžinou tróni hrad Varín (alebo aj Starý hrad), z ktorého vidno všetok pohyb v údolí.
Toto ma cvaklo trochu skôr ako som plánoval. Zrovna som si naťahoval chrbát a chcel som vystúpiť na tú skalu v Zillerplattenscharte (2800). Nakoniec z toho vznikla póza, že aj Matka vlasť v Stalingrade môže závidieť.
Na Malom Kriváni (1671) žmurklo na mňa slnko.
Dedinka Alpbach sa krčí pod majestátom Gratlspitzu (1898).
Práve sa cítim ako filmová hviezda v dave bľačiacich pubertáčiek a vôbec sa mi to nepáči.
Na vrchole sa nepatrí byť nasucho.
Vraciame sa do Wildgerlostalu. Vpravo masív Sichelkopfu (2982), vľavo vzadu známe biele Schneekarspitze, Wildgerlosspitze a Hahnenkamm.
Dve a pol hodiny stúpate na Schönbichlerhorn a neustále vidíte pred sebou špicatý Groβer Möseler (3480).
Odmäk v Rofangebirge. Všimnite si vľavo tú žiletku.
Rozľahlé svahy Malého Kriváňa.
A vrátime sa do Wildgerlostalu, k Oberer Gerlossee. Vľavo Gabler, vpravo Reichenspitze.
Už sme čo-to pochodili, treba sa občerstviť, napríklad na Waxeggalme.
Rodná hruda sa nám zahalila ako moslimská žena. Vytŕčajú jej (zľava) Panská Javorina (942), Veľký Tríbeč (829) a úplne vpravo veľmi jemne Žibrica (616) a Zobor (586).
Kto sa bojí, nech nechodí do lesa. A už vôbec nie v čase, keď aj za bieleho dňa vyzerá strašidelne.
Tento vrch si hovorí Kleinspitze, ale ťažko mu hovoriť maličký, keď má 3159 metrov.
Tak toto je koniec. Verím, že som turistov navnadil na ďalšiu sezónu a možno aj niektorých domasedov presvedčil, že sa im turistika páči a skúsia to. Je to veľká drina, za každou fotkou je nesmierne množstvo potu, ale rozhodne to stojí za to. Teším sa, že sa niekde na úzkych chodníčkoch stretneme. Ďakujem za pozornosť, moja úcta.
