Skôr než začnem samotnú ukážku poviem čo-too geologických dobách. My sa budeme pohybovať prevažne v druhohorách(mezozoikum 251 mil. - 65mil. rokov dozadu) - v ére veľkých jašterov. Tieto sa delia na tri veľké časti:najstarší je trias, potom jura a najmladšia je krieda. Trias trval od 251 až do 199,5 miliónov rokov. Vznikali uholné sloje, rozpadol sa prakontinent Pangea, svetlo sveta uvideli korytnačky a krokodíly. Jura trvala po triase približne do 145 miliónov rokov dozadu. Táto sa delí ešte na tri oddelenia - lias (199,5-175 mil), dogger (175-160) a malm (160-145). Zvláštnosťou je, že tieto názvy vymysleli anglickí kamenári, ktorí takto v lomoch pomenovali druhy hornín, ktoré ťažili. Krieda je najmladšia a trvala od 145 mil. do 65,5 miliónov rokov. Jej koniec je definovaný pomerne presne vrstvou hornín obsahujúcou irídium, ktorá sa nachádza po celom svete. Táto vrstva podporuje teóriu nárazu meteoritu do Zeme, ktorý spôsobil úhyn dinosaurov.
Malá Fatra patrímedzi tzv. jadrové pohoria. Najstaršie horniny sú z prvohôr a súreprezentované magmatickými žulami (granitmi) a granodioritmi. Najväčšiučasť ale pokrývajú treťohorné sedimentárne (usadené) horniny. Sú to hlavne vápencea potom dolomity, sliene, pieskovce, ílovce, zlepence a iné. Tieto saradia k trom rôznym geologickým celkom. Buď sú súčasťou krížňanského príkrovu (podľa Krížnej) alebo chočskéhopríkrovu (podľa Veľkého Choča). Samozrejme niekde sa nachádzajú aj mladšiehorniny (hlavne zeminy), ale tým sa nebudem venovať, kedže sa nenachádzajú nahlavnom hrebeni.
Exkurziu do neživého sveta Malej Fatry začíname na Staromhrade. Tu sa nachádzame v najstaršej predmezozickej časti pohoria. Tieto kamenesú z prvohôr, to znamená, že vznikli skôr, ako sa na Zemi objavilidinosaury. Spoločnosť nám robia biotitické žuly, čo sú vyvreté horninyvzniknuté priamo zo zemskej magmy, ktorá sa dostala na povrch a vychladla.
Smerom na Suchý sa presúvame do druhohôr, konkrétne dotriasu a časti zvanej anis. Spoločnosť nám robia tmavosivé vápencegutensteinského typu. Tieto vznikli na dne morí ako usadeniny, ktoré sa počasdlhých rokov premenili na pevný kameň. Môžem vám povedať, že keď prídete nachatu pod Suchým, ukážete na nejaký kus skaly, ktorý tam je a nahlasvyhlásite, že je to vápenec gutensteinského typu, hneď sa stanete stredompozornosti všetkých hostí.
Za Suchým nám spoločnosť robia svetlosivé ľavicovité dolomitystále z triasu. Dolomity aj vápence majú rovnaký pôvod. Dolomity bývajúzväčša čisto biele a od vápencov sa líšia tým, že majú ostré hrany, kdežtovápence ich majú zaoblené. Podľa tohoto sa dajú celkom jednoducho rozoznať.
Dole v Belianskej doline môžeme naraziť na krinoidnévápence z obdobia jury. Jedná sa o časť, ktorá patrído krížňanského príkrovu. Vyzvdihnuté morské usadeniny sa pri horotvornýchprocesoch značne polámali a ich časti kde-tu zostali na povrchu.S krížňanským príkrovom sa ešte stretneme, nemajte obavy.
Pri výstupe na Malý Fatranský Kriváň šliapeme okrem inéhoaj na rôzne zlepence s veľkým zastúpením kremeňa. Zlepence sa poznajú podatoho, že v kameni zreteľne vidíte nesúrodé zrná kedysi samostatnýchkamienkov spojené akýmsi tmelom.
Iný gutensteinský vápenec, tentokrát medzi Kriváňmi.
Stretneme aj kremenné pieskovce zo spodného triasu. Keď sapíše spodný, znamená to šutre zo staršieho obdobia triasu, ktoré by sateoreticky mali nachádzať nižšie ako tie mladšie z vrchného. Ovšem z tohotopravidla je toľko výnimiek, že sa to také jednoduché zase nie je. Prihorotvorných procesoch sa totiž veľmi často horniny neskutočne premiešajú.
Teraz sme síce stále medzi Kriváňmi, ale darí sa miobjaviť aj iné druhy vápencov, pochádzajúce z krížňanského príkrovu, ktorýsa tu znova trochu zamiešal do tatrika. Vápencov je veľa druhov a môžu byťrôznych farieb. Prevažne ale bývajú biele alebo do modra.
Zo spodného triasu sa aj priamo na chodníku zjavujúružovkasté ílovité bridlice. Ílovce sa poznajú podľa toho, že po rýpnutínechtom vám na dlani ostanú veľmi malé ílové zrnká. S týmito sa stretávamedenne. Všetky ženské šminky a mejkapy sa robia z veľmi jemných ílov,ktoré sa iba nafarbia. Keď sa dostanú do styku z vodou, vznikne z ílovneskutočne lepivé bahno. Z takých istých sa vyrába mazľavá hrnčiarskahlina. Predpokladám, že teraz sa všetky čitateľky prestanú maľovať, keď sadozvedeli, z čoho sa to vyrába :-).
Zvláštny kameň priamo na Veľkom Kriváni, pri identifikáciiktorého si nie som celkom istý. Bolo ich tam iba niekoľko a všetkypribližne rovnakej veľkosti. S najväčšou pravdepodobnosťou ideo organogénny vápenec, pozostatok nejakých koralov alebo podobnýchmorských živočíchov.
Na tráve položený gutensteinský vápenec, posledný na trase. Ja som ho tamnepoložil, takto je vyfotený originál v svojom prostredí, pravdepodobne satam dokotúľal z vyšších polôh. Už sa presúvame z Veľkého Kriváňa naChleb, kde končí tatrikum a dostávame sa do súvislej vrstvy krížňanskéhopríkrovu.
Kameň zložený z vápenca (modrá a šedá časť) a dolomitu(svetlobiela časť).
Pri ceste na chatu pod Chlebom sa kúsok od chodníka nachádza žltý šuter,ktorý ma hneď priláka. Jedná sa o pekný kúsok pieskovca. Keď do nehozarýpnete nechtom, ostane vám na ruke jemný piesok.
Vápence krížňanskéhopríkrovu. Pravdepodobne najkrajšie šutre po ceste. Poskáčeme po nich, keďpôjdeme z chaty pod Chlebom na Steny. Biele vlásky sú tvorené kremeňom,pochádzajú z jury z obdobia malm.
Slienité bridličnatévápence krížňanského príkrovu, pochádzajúce z jury z liasu, ešte konkrétnejšie z časti toark. Ak už v tom máte zmätok, nič si z thoo nerobte, aj ja :-). Nachádzajú sa od južného vrcholu Stien až po Poludňový grúň. Slieň sa odvápenca trochu ťažšie rozoznáva. Slieň je totiž tvorený vápencom a ílom, približne pol na pol. Vápenec má ílov tak do 5%. Preto je slieňov viacero druhov, podľa zastúpenia ílov. Keď sa nechce goelógovi zisťovať, čo je to vlastne zač a koľko je tam ílu, napíše jednoducho slienitý vápenec :-).
Aj na Stohu sa dajú nájsťkamene, hoci vyzerá ako jedna veľká lúka. Sú to mladšie horniny pochádzajúcez barému, čo je obdobie kriedy. Konkrétne toto sú slienité vápence ažsliene.
Pri bývalej chate podRozsutcom môžete nájsť aj slienité bridlice z vrchného barému (stálekrieda). Bridlicou nazývame všetko, čo má tzv. bridličnatú vrstevnatosť - jednavrstva leží na druhej a podľa týchto plôch odlučnosti sa dajú ľahko lámať.
Veľký Rozsutec je tvorenýChočským príkrovom reprezentovaným dolomitmi. Pochádzajú z triasua toto sú konkrétne sivé masívne dolomity z vrchného anisu. Inak povedané, sú staršie ako horniny na Stohu.
No a toto sú tieisté, ibaže z Malého Rozsutca.
Tu výlet ukončím. Dúfam,že sa vám neživé kráľovstvo krivánskej Malej Fatry páčilo. A kto nie je dokonale popletený z geologických období, nech napíše do diskusie a dostane špeciálnu prémiu :-).
