Jára Cimrman bol génius, ktorý mal neuveriteľnú smolu. K jeho najznámejším vynálezom patrí dynamo, ktoré si išiel dať patentovať len tesne po tom, ako tak spravil Werner von Siemens. Zatiaľčo Siemensové dynamo na fotke hore pripomína skôr tehlu ako elektroprístroj, Járove dynamo už malo trochu modernejší tvar pripomínajúci dynamo z obrázku dole.
Veľkou Járovou láskou boli spalovacie motory. Daimlerov štvortaktný motor na obrázku dole využíval vo svojej tanečnej škole, keď učil žiakov tance na štyri doby. Vtedy motor naštartoval a nechal ísť. Táto priekopnícka didaktická metóda z neznámych dôvodov nenašla nasledovníkov.
Ottov dvojtaktný motor potom používal pri výučbe polky. Na hodiny valčíka plánoval vyrobiť trojtaktný motor a z čisto technických dôvodov mal v úmysle vyrobiť aj motor šesťtaktný. Či sa mu to napokon aj podarilo, nie je známe. Každopádne v Deutsches Museum som tieto motory nenašiel.
Veľmi peknou a rozsiahlou expozíciou je banská výstavba umiestnená tématicky v dvoch podzemých podlažiach, kde si človek skutočne pripadá ako v bani. Vzhľadom k tomu, že Jára skutočne venoval dosť veľkú pozornosť ťažbe nerastných surovín, očakával som, že jeho zlepšováky budú spomenuté aspoň tu. Zároveň by tým Deutsches Museum prekonalo Banícke múzeum v Banskej Štiavnici, ktoré tiež Járu počas takmer dvojhodinovej prehliadky nespomína. Nestalo sa tak. Síce mníchovské múzeum hneď na začiatku priznáva, že prvý trhavinový odstrel bol na našom území, ale uvádza to slovami „in Schemnitz, heute Tschechoslowakei" a podobné šlendriánstvo je príčinou opomenutia Cimrmanovho diela.
Keď už umiestnili do podzemia banský výťah, určite mohli spomenúť cimrmanov spôsob dopravy baníkov - do koša hore nastúpilo o jedného baníka viac ako do koša dole a tí čo išli dole vytiahli tých, čo išli hore. Po čase síce Cimrman zistil, že sa mu v bani hromadia baníci, ale úspora energií bola nespochybniteľná.
Rovnako tak pri podzemnom bunkri na trhaviny nikde nie je spomenuté, že síce Alfred Nobel dynamit patentoval, ale len pár sekúnd predtým, než Jára priamo pred patentovým úradom dynamit nielen objavil, ale aj názorne predviedol.
Na rozdiel od Nobela, ktorého viedlo hlavne stavebné a vojenské využitie dynamitu, Cimrman jeho pomocou zaviedol moderný prvok poľnohospodárskej veľkovýroby - metanie hnoja pomocou výbušnín.
Počas prehliadky baníckej sekcie prejdete staré techniky razenia, ocitnete sa v hnedohoľnej panve, kde sa ťaží povrchovo, rovnako tak v čiernouhoľných baniach Porúria. Ale ani slovo o tom, že tie sloje objavil dva metre pod zemou Jára Cimrman, keď mu pri raňajkovaní vo vzducholodi vypadol nôž a on ho potom hľadal. Ani nemusím spomínať, že vzdocholoď Karel, ktorú skonštruoval spolu s grófom Zeppelinom a ktorá mala jedinečnú konštrukciu kabíny z vŕbového prútia, som v múzeu tiež nenašiel, pričom Zeppelinovi tam bola venovaná značná pozornosť.
V charakteristickej veži, ktorá je na každom obrázku múzea, je umiestnené Foucaultove kyvadlo. Je to ťažké závažie na guli, ktorým v roku 1850 jeho autor dokázal, že Zem sa točí. Ide o to, že vplyvom odstredivej sily zemskej rotácie, závažie sa nekýve po tej istej dráhe, ale jeho pohyb sa stáča. V Mníchove približne o 11,15 stupňa za hodinu. Iný úplný dôkaz rotácie Zeme, ktorý občas býva nesprávne prisudzovaný Járovi, podala Česká akademie věd okolo roku 1955, znie: Vysrali jsme se na západ a hovno přišlo z východu. Neskôr otáčanie Zeme definitívne potvrdil Jurij Gagarin.
Inšpirovaný kyvadlom, išiel Jára do oblastí za severným polárnym kruhom a iba veľká smola spôsobila, že Jára nebol prvým človekom, ktorý stál na severnom póle. Pri panickom úteku pred nahnevaným kmeňom Mlaskov ho minul iba o sedem metrov.
Dochovala sa jedna fotka, ktorú urobil Cimrman na fotoaparáte vlastnej výroby. Medzi zbierkou starých aparátov však jeho foťák nenájdete. Podľa najnovších výskumov cimrmanológov, to bola malá škatuľka s reflexným zrkadlom, ktorá robila fotky nazývané jpg - Járova príručná grafika.
Celé jedno poschodie je venované rádiovému prenosu, ale na žiadnej ceduľke som sa nedočítal, že prvotný impulz tohoto odvetvia vyšiel od Cimrmana. Keď kvôli zlému vetru pretrhal pri lete balónom telegrafné drôty a ich majiteľ ho chcel hnevom upiecť zaživa, vyšla z neho pamätná veta: „Zkuste to bez drátů, milý Marconi!"
Vie sa tiež, že Jára mal v pláne najskôr rozbiť habsburgskú monarchiu a potom atóm. Historici o jeho úlohe pri rozbití Rakúsko-Uhorska majú pochybnosti. V tomto je história ďaleko za cimrmanológiou, ktorá v tejto otázke pochybnosti nemá. Bohužiaľ o osude Cimrmana po prvej svetovej vojne sa nič nevie a tak na rozbitie atómu ľudstvo čakalo až do roku 1938, keď nemecký chemik Otto Hahn na stolíku z horného obrázku atóm rozbil.
Jára Cimrman sa takmer stal aj zakladateľom genetiky. Už robil v hlave koncové výpočty, ktoré by dokazovali jeho teóriu, keď bohužiaľ pre vedu, mu prišiel na um vynikajúci protihabsburgský vtip a ku genetike sa už nevrátil.
Z tohoto všetkého vyplýva, že je pomerne správne, že tento velikán, často prirovnávaný k sopke, ktorá pohltila sama seba, sa spomína v českej hymne. Verš „V sadě skví se Jára květ," napísal Josef Kajetán Tyl, keď videl Járu Cimrmana hnojiť višňový sad Antona Pavloviča Čechova. Bohužiaľ iné národy mu dostatočnú pozornosť nevenujú.
