Že si vôbec nie sú podobné, je vidno na prvý pohľad. Dokonca sa môžme čudovať, ako sa môžu tak rozdielne kopce nachádzať v jednom pohorí.
Vľavo je Veľký Rozsutec (1609,7m n. m.). Hustý ihličnatý les jeho svahov prechádza takmer okamžite do nezvratného skalného masívu, kde sa len miestami podarilo uchytiť tráve a kde-tu kosodrevine. Pôsobí veľmi agresívnym, dynamickým dojmom, akoby vyzýval človeka zdolať ho. Je to suverénny vládca celého okolia a je si toho vedomý. Vpravo je potom Stoh (1607,4m n. m.). U neho sa priamo z lesa prakticky s minimom kosodreviny prejde okamžite na trávnatú hoľu, ktorá sa tiahne až na vrchol. Jeho úbočia sú rozvláčne, obvod v páse ohromný, zelená čapica upokojujúca.
Výstup na Rozsutec je veľká výzva pre ľudí, ktorí si radi zalozia, ktorí milujú cinkot reťazí udierajúcich o biele skaly, ktorým nevadí byť na štyroch a ktorí zbožňujú pocit, že dole môžu byť aj veľmi rýchlo. Výstup na Stoh je pre bežcov na dlhé trate, ktorým nevadí, že dlho šlapú hore bez toho, aby videli pokroky pri približovaní, pre trpezlivých, ktorí sa nezbláznia z toho, že výstup sa zdá nekonečný a pre opatrnejších, ktorý sa tu nemusia báť, že sa im stane vážny úraz (aj keď čert nikdy nespí).
Veľký Rozsutec geologicky patrí do chočského príkrovu. Sú to vyzdvihnuté morské sedimenty, ktorých vznik sa datuje do časti druhohôr nazývanej Trias, ktorá tu vládla v rokoch 251 miliónov až 199,6 milióna rokov pred našim letopočtom. Príkrov je pomenovaný po vyššom Rozsutcovom bratrancovi - Veľkom Choči (1611m n. m.). Naproti tomu Stoh je miesto, kde sa dostal na povrch Krížňanský príkrov, tiež tvorený morskými sedimentami z druhohôr, ale z časti zvanej Krieda. Jej začiatok je stanovený narodením zvieratka, ktorému do rodného listu napísali Berriasella jacobi, čo bolo približne pred 145,5 miliónmi rokov. Na jej konci v roku 65,5 milióna pred Kristom hromadne vyhynuli dinosaury. Na južnej strane Stohu sa dajú nájsť trochu staršie jurské vápence. Krížňanský príkrov je pomenovaný podľa Stohovej sesternice Krížnej, ktorá sa nachádza vo Veľkej Fatre (1574m n.m.).
Základom celej oblasti sú slienité vápence krížňanského príkrovu, na niektorých miestach prešpikované trošičku mladšími slienitými organodetritickými vápencami (čiže s pozostatkami nejakých živočíchov). Na tento základ sa v mieste Rozsutca v horotvorných procesoch šikmo nasunul polámaný starší Chočský príkrov. Dá sa predstaviť ako naklonená doska. V smere k Stohu ide hore a smerom k Malému Rozsutcu klesá dole, pekne uložená v Krížňane (aj nejaké slangové výrazy vás naučím). Preto v smere od Malého Rozsutca je výstup na Veľký trochu pohodlnejší. Snažil som sa, ale zrejme aj tak nechápete, tak si to pozrite tu . Chočan (aha ďalší slang) je v tomto mieste tvorený troma vrstvami. Smerom od Stohu je prvá vrstva sivých a vrstevnatých dolomitov. Na tejto je položená vrstva sivých rohovcových vápencov, ktorá končí zhruba v mieste vrcholu. A na nej je uložená vrstva tmavosivých dolomitov. Stoh je tvorený Križňanovými slienitými vápencami a smerom na juh aj inými druhmi vápencov, ale aj tak si zapamätáte zrejme iba vápence a väčšina ani to nie, takže sa nebudem namáhať, lebo sám by som ich na pohľad nerozoznal :-)
Výstup na Veľký Rozsutec je možný od sedla Medzirozsutce, alebo zo sedla Medziholie. Medzirozsutce sú, ako prezrádza názov, medzi Veľkým a Malým Rozsutcom, na sever od Veľkého Rozsutca. Medziholie je sedlo medzi Veľkým Rozsutcom a Stohom. Na Stoh sa dá ísť teda z Medziholia, potom ešte z Kráľovan, alebo z Poludňového Grúňa cez Stohové sedlo. Z tej cesty sú ďalšie dva zábery:
Zo Stohu vidno Veľký Rozsutec, čo by kameňom dohodil:
Z rozsutca vidno Stoh, čo by kameňom dohodil a zvyšok dokráčal...
Ak má niekto rád fotografie z výšky, prikladám jednu. Červeným krúžkom je vyznačený vrchol Veľkého rozsutca, oranžovým vrchol Stohu.
Prezradím vám fintu, ako som túto fotku urobil. Nastavíte samospúšť a vyhodíte foťák celou silou do vzduchu. Chce to trochu techniky, nesmie vám totiž aparát rotovať, lebo by ste vyfotili oblohu alebo bohviečo iné. Musí smerovať objektívom na zem. Potom musíte foťák neustále sledovať, aby ste ho mohli chytiť. Samozrejme vrcholoví fotografi ho hádžu tak, aby dopadol im priamo do rúk a nemuseli za ním pri chytaní behať ako pri baseballe. Treba nastaviť samospúšť tak, aby cvakla akurát v najvyššom bode svojho letu. Inak budete mať rozmazanú fotku. No a ako najdôležitejšie je nutné dlhodobo sledovať veterné prúdy a víry v mieste robenia fotky. Malinká chyba vo výpočte a foťák nepristane vám v ruke, ale medveďovi v brlohu, ktorý ho vymení za zlaťáky. Odporúča sa tiež pred samotným fotografovaním konzultovať s letovými dispečermi polohu prelietajúcich tryskáčov. Zásadne sa neodporúča fotiť v období prelietania sťahovavých vtákov, ani púšťania šarkanov. Bielym krížikom je označené miesto, odkiaľ som ten foťák hádzal.
Ja som sa síce pri fotografovaní snažil, ale nepodarilo sa mi úplne zachytiť tu nádheru okolo, takže rozhodne odporúčam ísť sa tam pozrieť. Teoreticky pripravení hádam budete.
