Ženská dá otrávene dole slúchadlá z lopúchov, ale ani ju nehne, roztiahne rukami a po nemecky odvetí, že nerozumie. ´Otca ti naháňam, že nerozumieš, ukazuje na tvoje sedadlo, máva tu miestenkou, dobre ty vieš, čo ti hovorí´, pomyslím si. Cudzinec ale zjavne nemá veľmi chuť ísť do konfrontácie a tvári sa, že to vzdáva. Vtedy sa ozvem, že to predsa nie je žiaden problém, rád im preložím, čo budú potrebovať. Mám totiž za to, že tá baba mu nezostyšne obsadila miesto a teraz sa ho nechce vzdať a vnútri sa teší, ako inteligentne s ním vyjekabátila. Dosvedčuje mi to aj jej rozpačitý výraz a veľmi neochotné prikývnutie.
Poviem babizni, že pán si myslí, že sedia na jeho mieste. Ona, že nevie. Blonďák s akýmsi švédskym nápisom na tričku ju teda požiada, nech mu ukáže jej lístok, porovnajú a zistia, kto sedí zle. Blondína vytiahne lístok, ale nie miestenku. Stojí tam: Bremen Hbf - Györ. Aha, vietor fúka z Maďarska´, pomyslím si, lebo jej nemčina neznie ako od native speakera.
Švéd jej slušne hovorí, že či by si nemohla presadnúť na voľné miesto cez uličku a ja to ešte slušnejšie prekladám do vykania. Jej reakcia je ale zarážajúca. Že teda prečo si tam nemôže sadnúť on. Drzá ako ploštica. Keby nešla do Györu, tipoval by som, že ju do toho kresla pri okne nominovala SNS. Neviem s koľkými Maďarmi sa ten človek už stretol, po tomto stretnutí ale na nich bude mať nezaslúžene horší názor ako by si zaslúžili. Kvôli jednej sliepke. Trochu negentlemansky z neho potichu pomedzi zuby výjde veta: „Fak jór madr." (v preklade: #!!× @»!!) a už sa otáča, že predsalen ustúpi. Nič nie je pre vychcaného človeka lepšie, ako keď slušní ľudia mlčia. Nabudúce bude ešte drzejší.
Vtedy si rýchlo spomeniem na všetky slová, ktoré som kedy na stavbách po maďarsky počul a vyberiem vetu: „Pičába, a kibasot maďar ember." (v preklade: ##!! ×Ψ @¤ »@ »!! #!!× @»!!). Ženskej padá sánka niekam do výstrihu, hľadí na mňa, to už krčím ramenami a dlaňou naznačujem smerom k Švédovi. Ja nič, ja iba prekladám.
Nahodí grimasu ako jej krajan János Bán vo filme Vesničko má středisková, už-už čakám, že si odo mňa vypýta rohlík, ale nejako jej dôjde odvaha, bez slova vstane, ospravedlní sa a sadne si na to voľné miesto cez uličku.
Švéd hľadí rovnako nechápavo a nevie ukončiť ďakovanie. Myslí si, že som mu nepríjemnú situáciu nejako zázračne galantne vyriešil.
