67 000 mužov pod velením Vojvodu z Wellingtonu sa rozmiestnilo na hrebeni Saint Jean tak, aby bránili cestu do Bruselu. 24 000 z nich boli britské vojská, zvyšok holandské a jednotky nemeckých kniežatstiev. Mali 150 diel. Proti nim mal Napoleon približne 70 000 vojakov s 250 delami. Asi 12 kilometrov od bojiska, pri meste Wavre bolo ďalších 30 000 francúzskych vojakov pod velením maršála Grouchyho, ktorého úlohou bolo zamestnať päťdesiattisícovú pruskú armádu maršála Bluechera.
Obilné pole, miesto divadelného predstavenia
Bitka začala okolo 11:00 francúzskym diverzným útokom na statok Hougoumont na ľavom krídle, bojovalo oň nakoniec celý deň okolo 25 000 vojakov.
Anglickí delostrelci na návrší strieľajú po Francúzoch
Hlavný francúzsky útok začal okolo poludnia. Dôvodom čakania bolo, že terén bol premočený a delostrelecké gule by sa do neho zabárali namiesto toho, aby sa odrážali a po odskoku zasahovali vojakov. Napoleon však nemohol čakať, kým terén vyschne, lebo by sa priblížili Prusi.
Francúzskych vojakov bolo na predstavení výrazne viac ako spojeneckých. Pri veľkej láske Belgičanov a Francúzov k Nemcom zrejme neprekvapí, že tam neúčinkoval jediný vojak v pruskej uniforme.
Po delostreleckej príprave, ktorá nemala veľký účinok, zaútočil zbor grófa d´Erlona na pravom krídle. D´Erlon bol veterán španielskeho ťaženia, kde bojoval s Wellingtonom, tak vedel, že jeho obľúbenou taktikou je nechať prísť klasickú deväťradovú líniu až tesne pred vlastné pozície a jednou salvou útok hneď na začiatku zdecimovať. Preto d´Erlon zo svojich štyroch divízii spravil štyri veľké štvorce a 14 000 mužov poslal do útoku na území širokom asi jeden kilometer. Zväčšil tým palebnú silu svojich mužov, na druhej strane, spravil ich ľahkým cieľom pre anglických delostrelcov a takmer úplne stratil možnosť so svojimi vojakmi manévrovať, ktorú by mal, ak by držal pokope menšie skupinky. Napoleonovi obdivovatelia mu to potom po bitke vyčítali.
D´Erlonovi muži sa chystajú do útoku
Proti nemu stojace holandské a britské jednotky boli po mäsiarčine, kde najskôr padali výstrely, potom prišlo na bodáky a potom na všetko čo bolo poruke, takmer vyhladené. Francúzi ale už netvorili jednoliaty šík, ale premiešané skupiny, ktoré v zmätku nemohli plniť žiadne rozkazy, navyše ich velitelia o celkovej situácii nemali náležitý prehľad.
Haute!
Medzitým zareagoval veliteľ britskej jazdy, Lord Uxbridge, ktorý celú svoju ťažkú kavalériu zoskupil za hrebeňom a zaútočil na d´Erlona. Jeho v tej chvíli nezoradené jednotky sa stali ľahkou korisťou, navyše časť francúzskej jazdy, ktorá ho podporovala, sa zrovna nachádzala na bruselskej ceste, ktorá bola nižšia ako okolitý terén, čo bolo značne nevýhodné. Francúzi sa dali na útek.
Feu!
Napoleon nasadil rezervy a proti britskej jazde sa postavila francúzska, ktorá na chvíľu naklonila misky váh na cisárovú stranu. Každopádne d´Erlonov útok sa skončil masakrom s patovým výsledkom.
Ústup alebo skôr útek
Keďže Napoleon videl, že sa približuje jeden pruský zbor z pravej strany a vedel, že Grouchy ho nestihne zastaviť (lebo sa zaplietol do bojov u Wavre a už sa nevedel odpútať), pokúsil sa zničil Wellingtona skôr, než prídu Prusi. Maršál Ney sa okolo štvrtej popoludní vrhol do útoku proti Wellingtonovmu stredu. Keďže nemal veľa pechoty (časť padla pri d´Erlonovom útoku, druhá časť bola zamestnaná u Hougoumont), zaútočil iba jazdou. Anglické vojská sa proti tomu zoskupili do štvorcov - na každú stranu štyri rady s naježenými bajonetmi - pre samotnú jazdu nezničiteľné. Ney siahol po svojich posledných peších rezervách a niektorí svedkovia hovorili o 12 priamych útokoch na štvorce. Celý výkvet jazdy vrátane najvyšších veliteľov, padol.
Medzi jazdou sa dali nájsť dokonca aj ženy (druhá zľava)
D´Erlon zatiaľ pozbieral zvyšných nezranených vojakov svojho zboru a zaútočil znova, tentokrát s väčším úspechom hlavne preto, že koaličným vojakom došla munícia.
Trochu zabudnutí vojaci v škótskych červených uniformách. Ten úplne vpravo jediný stojaci hral celý čas na gajdy.
Napokon sa Ney na vrchol hrebeňa v strede Wellingtonovej formácie dostal, obsadil jednu delostreleckú batériu a mal šancu rozbiť Wellingtonovu armádu na dve časti, po čom by bol chod dejín zrejme iný. Problém bol ten, že jeho muži to už neboli schopní vykonať, tak poslal kuriéra za Napoleonom, ktorý bol štyri kilometre vzadu a bitku priamo nevidel. Žiadal ho o nasadenie gardy, poslednej francúzskej rezervy.
Maršál na bielom koni, pri ňom skupinka poľných lekárov a akýsi dôstojník
Cisár ale rozhodol inak. Ďalekohľadom videl IV. pruský zbor generála Buellowa a gardu postavil na pravé krídlo - aby sa postavila Prusom.
Po vystrelení salvy vojakov vždy zahalil štipľavý dym
Zvyšok bitky už bol pre Francúzov katastrofou. Wellington sa preskupil, unavených Neyových vojakov a žalostný zvyšok slávnej jazdy z hrebeňa vyhnal a použil proti nim delá, ktorých sa znova zmocnil.
Títo chudáci celú dobu strieľali a z bitky nič nevideli
Garda nebola schopná ubrániť dedinu Plancenoit na pravom krídle, ktorá počas jedného večera 5 krát zmenila pána a početná prevaha koaličných vojsk francúzsku Severnú armádu zdevastovala a dostala do paniky. Veľmi slabou náplasťou bolo, že Grouchy porazil Prusov pri Wavre a úspešne ustúpil do Francúzska. Wellington z Bluecherom ale v tej dobe už boli na ceste do Paríža.
Traja herci zobrali svoju rolu smrteľne vážne a skončili ranení v nemocnici
Francúzi stratili asi 33 000 mužov, Wellington s Bluecherom asi 22 000.
Text: Wikipédia, Foto: autor
