Ako miesto oslavy bol vybraný úsek tunela zvaný Aufweitung 3, rozšírenie 3, ktoré spadá pod východnú časť, kde sa dvojkoľajný tunel rozširuje na dĺžke asi 600 metrov a ďalej pokračuje ako dva jednokoľajné, približne 30 metrov od seba.
Najskôr sa tam ale bolo treba dopraviť, keďže Aufweitung 3 je od západného portálu vzdialená (nečudujte sa - je to die Aufweitung, takže tá = ženský rod :) asi 11,5 kilometra. Kto sa tam neodviezol cez východný portál autom, išiel vlakom zo západu. Aspoň to bolo romantické.
Akurát romantika rýchlo skončila, keď lokomotíva idúca pred nami začala horieť. Všade bolo plno dymu, ale to horel iba časticový filter vo výfuku, takže strojvodca sa najskôr s našim expresom na najbližšej vyhýbke vyhol a potom chladnokrvne doviedol horiaci rušeň do dielne, kde ho vodou uhasili a opravili. Vyšlo to totiž lacnejšie, ako keby ho hasil na mieste hasiacimi prístrojmi a bezpečnostný technik nebol na blízku, tak načo zbytočné náklady.
Problém bol, že v dokončenej rúre sa práve rozoberali koľaje, tak sme museli ísť tou, na ktorej sa ešte pracovalo. Vystúpiť sme ale museli pri Querschlagu 2, spojovacej chodbe 2, a prejsť ním do už tej dokončenej rúry. No a odtiaľ sme išli ešte asi kilometer pešo.
Takto vyzerá hotové ostenie. Najskôr prišla čata, čo priestor vyčistila, potom armovači umiestnili výstuž do dna, to sa odebnilo, vybetónovalo. Na spodnú časť sa položila drenáž, zabetónovalo sa drenážnym betónom. Potom nastúpilo ďalšie mužstvo, ktoré po celom obvode stien natiahlo hydroizoláciu a nakoniec sa postavil debniaci vozík a iný mančaft zabetónoval steny. Od tej prvej činnosti po oddebnenie a presunutie vozíka to bol časový úsek asi jeden a pol mesiaca.
Toto je NEK, pri rakúskej obsesii vymýšľať horibilné názvy a potom používať skratky, to značí Notfallentlüftungskaverne - odvzdušňovacia kaverna pre prípad núdze. V nej sa v strede nachádza šachta na povrch, čo je približne 250 metrov, ktorá by v prípade požiaru vlaku v tuneli odsávala nebezpečný dym, aby sa ľudia nezadusili. Ono to tak na fotke nevyzerá, ale výška kaverny je okolo trinásť metrov - ako štvorposchodový dom.
Práce zo západnej strany sa ukončili v mieste Aufweitung 4 - kde sa dvojkoľajný tunel delí na dva jednokoľajné. Takto to tam vyzeralo tesne po vybetónovaní posledného bloku číslo 935-7.
Občas je na konci tunela svetlo, občas niekto iný.
Tu sa odohrávalo celé jedenie a pitie - Aufweitung 3.
Potom sa to rozkúskovalo a každý sa v dobrej nálade rozprával s každým.
Stoly s jedlom a pitím boli v permanentnej okupácii hladných a smädných ľudí hlavne preto, že jedlo bolo fakt veľmi dobré.
Trochu horšie to bolo so živou hudbou, tú nám zrejme dodávatelia dali za trest. Títo dvaja by pokojne mohli byť čestnými hosťami v Repete, hrali hity ako Mendosino v nemeckej verzii a ešte aj ozvučení boli mizerne, takže to, čo predvádzali, skôr vyznelo ako rachot, do ktorého nebolo počuť spev.
Žien máme v tuneli poskromne, tak s tým málom sa chceli všetci fotiť.
Potom prišiel čas vrátiť sa naspäť. Pri koľaji prvej dávajte pozor, prechádza nákladný vlak.
Potom to bolo podobné ako na normálnej železnici, najskôr sa netrpezlivo čakalo, kým vlak príde.
A keď aj prišiel, tak bol tak naprataný, že hádam aj rušňovodič stál vonku. To mi bolo ale už jedno, tam som zaspal a vonku ma museli budiť, že aby som vo vagóne neostal.
