Zatiaľ čo na čiernom trhu sa cena litra kvalitnejslivovice (52%) momentálne pohybuje okolo 400 Sk, pálené z oskoruše sa zaštyri stovky predávalo ešte pred prevratom. Nedávno som sa po dlhšej dobe počul o človeku, ktorý s ňou obchoduje. Liter po 1700Sk. Keď si započítame ešteskutočnosť, že čierny trh je bez dane, tak cenovo jej môže konkurovať máločo.Zvyčajne jedinou možnosťou, ako sa k nej dostať je byť obdarovaným.Hlavným dôvodom vysokej ceny je veľmi dobrá chuť, nesmierná vzácnosť stromua ťažkosti s jeho rozmnožovaním. U nás rastie hlavnev južnej časti Slovenska, v teplých oblastiach. Povery hovoria, že nato, aby z plodu vyrástol strom, musí prejsť tráviacim traktom nejakéhoživočícha, najlepšie vtáka. Seriózni vedci síce tvrdia, že to nie je pravda,osobne som to ale raz skúsil bez vtákov a nevyklíčil mi ani jeden plod,hoci niektoré zdroje udávajú až sedemdesiatpercentnú klíčivosť. Priamo podstromami máme kompostovisko a nič. Ďalší háčik je v tom, že strommusí mať aspoň 30 rokov, kým začne rodiť a aj to nerodí hneď vo veľkýchmnožstvách. Pamätníci mi vraveli, že kedysi to bol oveľa bežnejší stromsamostatne rastúci uprostred polí. To tiež podporuje teóriu o nutnomzjedení vtákmi. Údajne počas združstevňovania ich veľa vyrúbali, lebodružstevníci si nemohli dovoliť mať uprostred lánu strom.
Pre vážených biológov bola oskoruša dosť dlho veľkouneznámou a aj ich súčasné poznatky dosť odporujú mojim skúsenostiam. Istáje len múdrosť, ktorú vedeli už starí Rimania, že jej konzumácia pomáha prichorobách tráviaceho traktu. Plod oskoruše býva do troch centimetrov veľkámalvica jablkovitého alebo hruškovitého tvaru. Zhodou okolností sa v našomsade vyskytujú obe modifikácie (Nie som odborník na botaniku, ale čo som vyrozumel, nejedná sa o poddruhy). Všade sa dočítam, že hneď po dozretí nie je vhodnýna konzumáciu. Ten jablkový je síce trochu tvrdý, ale jesť sa dá. Tenhruškovitý sa dá schrúmať úplne v pohode. Má trochu nevýraznú chuť podobnúhruške. Vynikajúce sú oskoruše po uhniličaní (odborne zmäknutí). Inak povedané,keď už trochu zhnijú. To sa udeje asi za týždeň po odpadnutí zo stromu,častokrát ale aj priamo na strome a padnú dole zmäknuté. Po opadnutí zostromu bývajú žlto-červené, po uhniličaní získajú modrú až hnedú farbu. Plod sastane oveľa sladším a má už svoju svojskú chuť, kde trochu cítiť ajhnilobé procesy. Keď som bol malý, nenávidel som ich, teraz si ich často lentak schuti zajem. Dajú sa aj sušiť. Takmer v každom článku o oskorušisa spomína, že je výbornou potravou pre vtáky, čiernu, vysokú zver, líškya zajace. Za dlhé roky som ale našťastie nikdy nepozoroval, že by nejaké zvieražralo našu budúcu pálenku, ani po žiadnej hostine pod oskorušou nikdyneostala žiadna stopa. Pritom líšku otec vyháňal zo stodoly, zajaca som skoropristúpil na dvore, srnec si pravidelne šúcha parohy o naše mladé stromy,ale oskoruší sa im nechce. Raz som niekoľko podhodil sliepkam, ale nevrhli sana to. Spomína sa tiež, že ožiarenie kvetov bleskom dokáže kvet zbaviťschopnosti zarodiť. Toto ale už trochu pripomína Andersenovu tvorbu, ale nikdy sme si nevšimli nič, čo by túto teóriu potvrdzovalo.
Kvas z nich je mimoriadne hustý a zvyčajne sariedi vodou. Je tiež dosť podstatné vystihnúť správnu dobu pálenia. Keďs ním ale prídete do pálenice, hneď sa z vás stanú VIP pestovateliaa príde sa na neho pozerať a mudrovať celá dedina. Naposledy ibastarosta prišiel štyrikrát ogrnuvat (nárečovo popozerať, pichúť nos a bezroboty odísť). Smola je tá, že strom niekedy zarodí tak, že si sadnetea iba čo dočiahnete z miesta nazbierate desaťlitrový kýbela inokedy beháte celú jeseň hore-dole a ťažko máte dvesto litrovz troch stromov. Sú popísané prípady, keď jeden strom zarodil viac ako tonu ovocia. Ak je ale plodov skutočne veľmi málo na samostatné pálenie, dása to dosť obstojne zmiešať s planou hruškou.
Oskoruša pochádza z oblasti Stredozemného mora. Vyskytujesa hlavne na Apeninskom polostrove a Balkáne, ale nájdeme ju aj na Pyrenejskompolostrove, Kryme, v Malej Ázii a v severnej Afrike, Francúzsku, Švajčiarsku,Rakúsku a južnom Walese. Na Slovensku rastie najmä na juhozápade a juhukrajiny. Oskoruša je veľmi zriedkavá drevina, v Rakúsku a Švajčiarskuje zákonom chránená. Krčmové reči u nás hovoria, že za jej vyrúbanie je unás pokuta až sto tisíc korún, ale nikdy som sa nezaujímal pravdivosťou tohtotvrdenia, lebo nemám záujem ju sťať. V literatúre sa dá nájsť, že voŠvajčiarsku je približne 170 stromov, v Luxembursku 33, v Gréckua Nemecku 4000 v štátoch bývalej Juhoslávie asi 10 000 stromov, najužnej Morave asi 500. Najviac ich rastie v Taliansku, Francúzskua Španielsku.
Prvá známa písomná zmienka onej pochádza už z antického obdobia od Teophrasta (371 - 285 pr n. l.), ktorýopisuje jej plody ako hruškovité s rozličnou chuťou. Už v dobe Rímskej ríšeboli plody oskoruše vyhľadávaným ovocím. Údajne ju vysádzali pozdĺž svojichciest a týmto spôsobom sa zrejme dostala do miest jej dnešnéhorozšírenia. Dioskorides (60 roky n. l.)vo svojom päťzväzkovom diele „De materia medica" uvádza, že jej plody sa dajúaj po vysušení využiť pri črevných ochoreniach. Aj u stredovekých autorov sarozkrojené a vysušené plody oskoruše uvádzajú ako liečivo pri črevnýchťažkostiach a nechutenstve. Cadamosto (15. stor.) jej dokonca prisúdilvlastnosť, že chráni pred cholerou, čo je dosť pochybné. Spomína ju aj Juraj Fándly vo svojom diele Zeľinkár (1793).
Oskoruša sa dožíva až 200 rokov. Našim stromom nikto veknehádal, ale dá sa predpokladať, že majú viac ako sto. Vysoké sú do dvadsaťmetrov. Najstarší známy strom je údajne pri moravskom meste Strážnicea má cez 400 rokov. Na Slovácku sa aj usporadúvajú slávnosti oskoruše, nachádza sa tu jej múzeuma dostalo sa mi do uší, že sa tam dajú aj kúpiť sadenice. U nás panuje názor, že oskoruša sa nedá vypestovať, ale ibanájsť, vykopať a presadiť. Na Morave je teraz s oskorušami veľký boom. Jedno občianske združenie vo veľkom rozširuje jej sadenice. Uvidíme, ako dopadne ich experiment.Každopádne, mňa sa to už týkať nebude, lebo kým tie ich pokusné stromy začnúrodiť v skutočne relevantnom množstve, ja už tu nebudem. :-)Je to beh na dlhú trať a oskoruša navyše potrebuje veľmi veľa miesta v sade,takže tak ľahko sa do dvorov a záhrad nerozšíri. Jabloň niekedy zarodí aj rok po zasadení,z oskoruše nebudete mať 40 rokov prakticky nič.
Systematické zaradenie:
Ríša - Rastliny (Plantae)
Oddelenie - krytosemenné (Magnoliophyta)
Trieda - dvojklíčnolisté (Magnoliopsida)
Rad - ružotvaré (Rosales)
Čelaď - ružovité (Rosaceae)
Podčelaď - jabloňovité (Maloideae)
Rod - jarabina (Sorbus)
Druh - jarabina oskorušová (Sorbus domestica L.) Fotogaléria:
Tak toto je oskoruša s plodmi hruškovitého tvaru nachádzajúca sa v našom sade.
Toto sú dve s plodmi jablkovitého tvaru. Je jasné, že na strome samotnom to poznať nie je. Doteraz sme sa celkom nezhodli, či sa jedná o dva stromy pri sebe, alebo o jeden.
No a pohľad na celú skupinu.
Ešte jeden záber na samostatne stojacu, tentokrát z druhej strany. Milovníci stromov si dúfam prídu na svoje.
Pri hornom zábere som stál pod štvrtou oskorušou, ktorá sa nachádza v jarku spolu s bukmi a jednou lipou, takže sa jej tak nedarí zarodiť. Inak podporuje tvrdenie, že v lesnom poraste dokáže výškovo prerásť duby, lebo je o dosť vyššia, ako tamtie tri. Jej plody sú jablkového tvaru.
No teraz sľubované plody. V tomto ročnom období vyzerajú buď takto:
alebo potom takto:
Takže som si pre lepšie dotvorenie obrazu pomohol internetom.
Aby si aj botanici prišli na svoje, ešte fotky listov a kôry.
Na záver som na internete našiel aj mapu rozšírenia tohoto stromu.
Dúfam, že som čitateľom trochu rozšíril obzory a prajem pekný deň. :-)
