Hoci som mal veľmi dobrú porfesorku chémie a zúčastnil som sa aj niekoľkých chemických olympiád , bola pre mňa chémia dosť nudná. Samé vzorce, plno reakcií ale - na papieri. Z piatich rokov chémie si pamätám dva laboratórne pokusy priamo z vyučovania. Zrejme ich bolo v skutočnosti o niečo viac, ale v mysli mi ostali len tieto. Jeden bola filtrácia akejsi zmesi cez filtračný papierik - svinstvo ostalo hore a voda pretiekla dole. Viete si predstaviť, že to bolo napínavé ako priamy prenos korešpondenčného šachu. To je ten, čo si súperi ťahy posielajú poštou. Druhá bola zaujímavejšia. Pani profesorka zmiešala dve číre tekutiny, ktoré vyzerali ako voda a dostala akúsi žltú malinovku, ktorú nám zakázala ochutnať. Viac sa nekonalo, keď sme aj niečoho dožadovali, bolo nám povedané, že na chemikálie nie sú finančné prostriedky.
Výsledok je pochopiteľný. Z chémie si pamätám iba výrobu ocele aj to len preto, že sa spomínala akási Martinská pec. Prečo teda, keď už chceme teóriu vo veľkom vyhodiť, nevymeníme ju za praktické pokusy?
Začnime napríklad takými alkalickými kovmi. Možno si niektorí aj spomeniete, že to sú lítium, sodík, draslík, rubídium, cézium a francium. Tak to ste dobrí, ja som si musel pomôcť wikipédiou. Videli ste ale niekedy, ako reagujú s vodou?
Keď už sme pri vode, videli ste niekedy vybuchnúť kus ľadu? Že je to somarina? Aj som si myslel, že voda nevybuchuje, stačí však k tomu prášok nazývaný termit, čo je zmes hliníka a oxidu železitého. Pri horení vzniká teplota nad 2500°C, ktorá rozloží vodu na vodík a kyslík, ktoré vzápätí naspäť zreagujú a nastane vybuch. Čo je na tom najčudnejšie - termit horí bez plameňa.
Uznávam, že takéto pokusy robiť v laboratóriu by asi nebolo moc vhodné. Môžme ale vyskúšať reakciu manganistanu draselného s glycerolom. Určite by aj tá vzbudila u detí záujem.
Skúsme sa ešte trochu pohrať s manganistanom draselným...
Videli sme horenie bez plameňa a dymu, teraz si pozrime dym bez ohňa. Jedná sa o peroxid vodíka a látku s anglickým názvom oxido-trioxo-manganese a vzorcom Mn04-.
Isto, sú aj riziká. Napríklad, keď preženiete množstvo, ako táto profesroka predvádzajúca reakciu jodidu draselného s peroxidom vodíka. Predsa učiteľ nesmie takto bezradne pobehovať okolo peny do kúpeľa.
Učiteľov by bolo treba vyškoliť, aby robili pokusy profesionálne. Napríklad ako táto pani pri reakcii draslíka s bližšie neurčenou zlúčeninou brómu.
Zase nie každá reakcia je nebezpečná. Napríklad jodid draselný s dusičňanom olovnatým vyrobia oranžádu, na ktorej dne sa nám zhromaždia akési guličky. Určite zaujímavejšie ako bifľovanie sa triviálnych názvov karboxylových kyselín a ich vzorcov.
Alebo by sme mohli deti naučiť, ako z medeného pliešku a dusičňanu strieborného urobiť dusičňan meďnaty a strieborný pliešok. Alebo ako vám z dvoch čírych vodičiek vznikne čierny maglajz a iné haluze.
Dobre, skúsme teraz organickú chémiu. Metán, etán, propán, bután, pentán, hexán, heptán, oktán... No a viete, čo sa stane s takým propánom, keď ho dáte do mikrovlnky?
O trinitrotoluéne počul zrejme každý. A čo takto v rámci reformy učiva zaviesť povinné pokusy na školskom dvore? Len si treba presne zapamätať, kam bola tá nálož umiestnená, nie ako títo experti, ktorí to zabudli a potom zle nasmerovali kameru.
Pri takejto reforme by menej šikovný učiteľ chémie mohol splniť aj najväčší žiacky sen - vyhodiť školu do luftu. Toto je hlavný argument, prečo by takúto reformu mali žiaci výhradne podporovať a organizovať za ňu štrajky.
Ranya Malovičová ma inšpirovala k tomuto článku, takže jej ho venujem.