Mimoriadne zaujímavý je už vstup do tunela. Nie je to klasický portál, ale hlboká stavebná jama, z ktorej sa razí na dve strany. Steny jamy boli zhotovené z pilót. Postup je taký, že sa tesne vedľa seba zhotovia pilóty a potom sa zemina vo vnútri začne ťažiť.
Kedže na stenu vysokú odhadom okolo 15 metrov pôsobia obrovské zemné tlaky, samotná jama je rozpieraná troma radmi oceľových rozpier, ktoré jej bránia sa zrútiť do jamy.
Ako vidno tu, na niektorých miestach je aj kotvená. Tá veľká rúra v popredí nie je rozpera, ale potrubie dodávajúce do tunela čerstvý, resp. odsávajúce znečistený vzduch.
Toto je pohľad do tunela smerom na západ. Asi tri kilometre odtiaľ je portál, kde Lainzer tunel prechádza do Wienerwaldtunnelu.
My sme sa vydali na opčnú stranu a cestou sme videli prehliadku pracovných strojov.
A toto kolesový tunelbager. zrejme každý už podobné stroje na vlastné oči niekde videl.
A už sme v mieste konania oslavy. V jednom záchrannom výklenku je pôdium, kde sa konala improvizovaná omša, ktorá našťastie netrvala veľmi dlho, keďže sme už všetci boli hladní.
Po skončení omše sa začiatok hodovania odpálil skutočne originálne - asi dva kilometre dopredu zadunela explózia odstrelovej trhaviny, ktorá otriasla celým priestorom...a nabehli kuchári.
Aby sediacim ľuďom nebola zima, priestor oslavy, oddelený od ostatného tunela veľkými bielymi plachtami, ohrievali takéto stojany.
No povedzte, kde by mi bolo lepšie? :) (to tam v skutočnosti nebola tma, len kolega chcel urobiť fotku s mojím foťákom a tak to dopadlo)
Pekný zvyšok dňa.
