Na jeseň totiž dozrievajú plody celoročnej práce.
Tento sad bol pred ôsmymi rokmi zarasteným pozemkom s množstvom starých sliviek, kríkov a vysokej trávy. Za jeho terajším stavom stojí vytrhávanie stromov, vykopávanie kríkov a kosenie viac ráz do roka. Zasadenie asi 35 stromov, z ktorých viacero v zime obžrali zajace, keď bol sneh vyššie ako pletivo a zvyšok dokaličil srnec, ktorý si o ne pravidelne drhol svoje parohy. Proste robota, ktorej výsledok sa začne dostavovať iba veľmi pozvolna.
Postav dom, zasaď strom je Jakubiskov film. Stromov som za svoj život zasadil možno tridsať - štyridsať, domov postavil asi desaťnásobne menej. Keď však idem okolo domu, na ktorom som pracoval, alebo vidím úrodu na jabloni, ktorú som sadil, je to neopísateľný pocit. Ak by mal niekto záujem a dá zaujímavú ponuku, tak som vypestoval strom z vlašského orecha (a niekoľkokrát ho aj omylom pokosil) ale nemáme pre neho vhodné miesto.
Samozrejme radosť robí aj úroda na stromoch starších od môjho deda. Na strednej škole som kedysi dostal funkciu referenta pre triedny stromček. Bola ním lipa, bol som pri tom, keď sa sadila, z času na čas som ju kontroloval. Raz, keď triedna vymyslela, že každý, kto má funkciu musí na triednickej povedať niečo k svôjmu predmetu činnosti, tak som za všeobecného smiechu porozprával, koľko má listov a akej veľkosti. V treťom ročníku ju v rámci upratovania školského dvora vyrezali, hoci na každom rohu stálo heslo "Zdravá škola". Stromu, ktorý by tam vydržal 400 rokov, bol osudovým nepriateľom riaditeľ, majúci vždy veľa rečí o starostlivosti o životné prostredie.
Ďaleko menšie nadšenie ma opája, keď je to treba zo zeme pozbierať.
Takýto kýbel sa zbiera priemerne tri štvrte hodinu. Na jeseň sa zo všetkých ľudí, ktorých poznám, dobrovoľne na zbieranie aktívne hlásia traja, z nich najmladší má 69 rokov. Keď sa ovocie v zime skvapalní, zrazu budú smädní všetci a každý bude pýtať minimálne fľašku.
Do tohoto suda ide desať kýblov. Kedysi som na vysokej škole nestihol niečo načas urobiť a ako dôvod som uviedol, že bolo veľa roboty. Cvičiaci vtedy povedal: "Čo si to vymýšľate, čo na jeseň asi tak máte na práci?"
Zozbieraním to nekončí, väčšinu ovocia treba ešte pomleť. To tiež netrvá dve minúty.
Tento rok sa odvďačila aj táto hruška. Za to, že sme ju s tatinom oslobodili od okolitých stromov, ktoré jej bránili v rozlete. Tiež to poteší, keď vidíte, že váš pot prináša sladké ovocie.
Po celovíkendovom zbieraní sa tešíte do práce, že si tam oddýchnete a že vás nebude bolieť chrbát.
Tento vinič som sadil ako stredoškolák, pergolu k nemu sme s tatinom stavali, keď som bol na výške. V lete príjemný chládok a na jeseň sa cítite ako v raji, stačí sa načiahnuť...
A to som ešte nespomenul a nevyfotil slivky, orechy, jedlé gaštany, jedlé hrušky, durandzie, marhule, broskyne, čerešne, ríbezle a lieskovce vlastnej výroby. Určite si teraz väčšina povie, že to si radšej ovocie kúpia a prehlásia ma za sedláka. Keď však prídete na trh a zistíte, koľko dáte iba za obyčajné orechy na vianočný koláč, tak uznáte, že vlastný sad má do seba aj viac ako obyčajné hobby.
