Takže s fotkami začínam v Mayrhofene, hoci túra začala už pred šiestou cestou na vlak v Brixleggu, kde sa nachádza stavba tunela, kde praktikujem. Ešte o ôsmej ale všetci v Mayrhofene ešte spali.
Toto je pomerne častý zjav, ktorý som ale zrejme ešte nevyfotil. Jedná sa o materiálovú lanovku. Tu nenájdete nosičov, ale cesty končiace lanovkami. Výsledkom je potom to, že veľké pivo na horskej chate dostanete v rovnakej cene ako dole v Mayrhofene (Stále síce drahšie ako u nás, ale približne za 2,70 všade)
Na chvíľu sa presunieme do sveta fauny. Týmto som povedal, že som zo Slovenska a hneď odpovedali: "Slovensko, jasné, Husák a potom Húska. Asi nás tam nemáte veľmi radi, čo?" Keď som sa dotazoval, či je aj iná krajina, kde ich nenávidia, povedali, že vďaka Husajnovi aj v Iraku.
Tento krtko sa tak opaľoval, že nepovedal už nič.
Tieto kravy boli celkom priateľské. Za nimi vidno zemné teleso priehrady Stillup.
Martin a tunel číslo 1.
Hneď za tunelom, vodopád číslo jedna. U nás je zvykom pomenovať vodopád podľa nejakej známej osobnosti (napr.kapitána Nálepku, Andreja Kmeťa... určite ich všetci poznáte), tak som sa pre seba rozhodol, že si aj ja tie vodopády súkromne pomenujem po ľuďoch, ktorých v poslednej dobe veľa čítam a kecám na SME, takže mi nie je vďaka nim až tak smutno za domovom. Toto je vodopád Ivky Vrablanskej.
Vodopád číslo 2 (vodopád Gabiny Weissovej ), v popredí vidíte tunel číslo 2, konkrétne prístupovú galériu. Keďže chodník prechádzal lavínovou dráhou, galéria ho prekryje. Zároveň sa tým vyrieši nepríjemný prechod z denného svetla do tunelovej tmy.
Martin a tunel číslo 2.
Vodopád číslo 3 (vodopád Zuzky Šubovej ).
Vodopád číslo 4 (vodopád Natálie Blahovej ) a tunel číslo 3.
Martin a tunel číslo 3.
Pohľad na záver doliny. Konečne sa mi podarila fotka s odrazom.
Martin a tunel číslo 4. Posledný. Robený bol celkom určite hĺbenou metódou. Najskôr sa vykopalo miesto, kde bude, potom sa postavil betónový tunel a následne sa zasypal. Určite sa pýtate, načo z toho spravili tunel, prečo to nenechali jednoducho už vykopané. Vyhli sa tak vysokým zárubným múrom a spravili bezpečnú cestu cez lavínovú dráhu.
Pohľad naspäť.
Prvý štrajk. Títo štrajkujúci sa hlásili k socialistom. Požadovali pre rakúske zvieratá zvýšenú ochranu, kratšiu pracovnú dobu, uväznenie vykorisťovateľských podnikateľov, možnosť štátom garantovaného zárobku v nebankových subjektoch a zrušenie sedemnásteho piliera. Dožadovali sa stretnutia s premiérom a hrozili neprijímaním piva, kým sa nesplní ich prianie mať vlastné ministerstvo s nejakou Tomanovou na čele (ktorú si sami údajne zvolili).
Táto revolucionárka mala na pravom boku vytetovaný portrét Paroubka, Nechcela ho ale ukázať zo smútku nad tým, že sa nestala jeho vyvolenou ona, ale nejaká iná jej podobná sociálna demokratka.
Tento bojovník za spravodlivý svet, myslel viac na párenie ako niektorí diskutéri na blogu, ale na jeho smolu, všetky prítomné dámy bolela hlava.
Najskôr to vyzeralo, že toto je oficiálna oslava SNP, ukázalo sa však, že je to ďalší štrajk. Tentokrát štrajkovala strana OKS (Ocht Kühen mit Silikonen), ktorá chcela vyslať viac vojakov do Iraku, rovnejšiu daň, reformu zdravotníctva, podľa vzoru zajacov poľných a povoliť prejazd cyklistov cez les.
Predseda strany sa olizovala, aby ukázal, že hoci nie sú u moci, má sa dobre.
Vodopád číslo 5 (vodopád Mišky Procklovej ).
No a prvá zastávka v šenku (Stilluphaus) a čučoriedková torta.
A keď vám k tomu vyhrávajú, ani sa mi odtiaľ nechcelo. Bohužiaľ chatár to hral na harfe, ja som nenašiel ani jednu jeho pieseň. Ponúkam teda harmoniku. V Zillertali nevedieť hrať na nejaký hudobný nástroj, je ako u nás nemať mobil. Ste úplný outsider.
Vodopád číslo 6 (vodopád Vlastiny Svátkovej ).
Pre energetika som vyfotil jednu malú vodnú elektráreň, ktorá napája prúdom Stilluphaus a bola otvorená.
Vodopád číslo 7 (vodopád Danky Dvořákovej ).
Vodopád číslo 8 (vodopád Andrejky Sekanovej ).
Vodopád číslo 9 (vodopád rodinky z klobúku ).
Grünerwand Hütte.
A tu sa pasujem s tvarohovou štrúdľou.
Aj stojan na bicykle musí byť umweltfreundlich.
Vodopád číslo 10 ( Medveďov vodopád). Ďalej som nešiel. Po ceste a tom pive bol ešte vodopád Ľudovíta Hermanna, ale ten som nefotil.
Keď som spomínal význam galérie, zabudol som, že sa týmto spôsobom získavajú pastviny pre kravy.
Vrátil som sa k priehrade a vo Wasserfall Hause som si dal obed.
Od Wasserfall hausu som išiel autobusom naspäť a cestu zahatal ďalší štrajk. Tentokrát štrajkovali za zavedenie trolejbusovej dopravy na úseku medzi kravínom a krčmou, aby nemuseli neskoro večer šlapať ožratí do kopca. Chceli po nás podpis na petíciu, ale rázne poriadkové sily vedené autobusárom, toto zhromaždenie rozohnali. Proti postupu poriadkových síl podala Amnesty International oficiálny protest, lebo poriadkové sily do štrajkérov kopali, bili ich po ňufáku a dokonca sexuálne zneužili, keď neukojený šofér jednu kravu potiahol za vemeno.
Tu som to bol.
No a sme na konci, snažil som sa, aby sa vám to páčilo. Pekný deň.
