reklama

Výroba elektriny na dosah ruky

Tentokrát to bude článok z vodnej elektrárne v Gabčíkove. Čiže nebudeme pozerať na obrovské hrádze, plavebné komory a hate, ale pôjdeme priamo do miest, kde je tá energia vyrábaná.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

O využití našej najväčšej rieky na energetické účely sa uvažovalo už od druhej svetovej vojny. Už v päťdesiatych rokoch bolo spracovaných niekoľko realizovateľných návrhov. Keďže by sa ale jednalo o finančne veľmi náročnú investíciu, nakoniec sa dala prednosť budovaniu Vltavskej kaskády. Za týmto rozhodnutím údajne stála nevraživosť Antonína Novotného k Slovákom, aj keď je dosť možné, že to sme si iba vymysleli, aby sme sa mohli cítiť ukrivdení.

Po katastrofálnych povodniach v Maďarsku v roku 1956 a na Žitnom ostrove v roku 1965 sa začalo uvažovať s veľkou sústavou vodných diel v spolupráci s maďarskou stranou. Podľa medzinárodných dohovorov totiž musia byť ochranné hrádze hraničných riek rovnako vysoké po oboch stranách. Prvá povodeň nebola o tom, že by voda pretiekla ponad hrádzu, ale že sa hrádza na maďarskej strane na niekoľkých miestach pretrhla, keď stratila stabilitu. Jednalo sa o hrádze zemné, z miestnych materiálov. Že sa pretrhla na maďarskej strane bolo dôsledkom hlavne nižšej kvality prác s materiálom, nie samotných vlastností materiálu. No my sme sa rehotali, podpichovali Maďarov, že nevedia stavať, až prišla o deväť rokov ďalšia povodeň a pretrhla sa naša hrádza. Celkovo bolo tým problémom ani nie tak to, že by nejaké veľké množstvo vody prišlo naraz, ale to, že značne zvýšený stav Dunaja trval asi mesiac. Hrádze potom boli doslova nasiaknuté vodou a roztrhli sa pri Číčove a Kližskej Nemej. Značne nepriaznivo pôsobil fakt, že Dunaj tečie cez svoje štrkové sedimenty a celá Podunajská nižina pod ich tlakom globálne klesá o niekoľko mm za desaťročie. Nové usadeniny v koryte a blízko neho toto klesanie kompenzujú, to ale spôsobuje, že on v súčasnosti tečie vyššie ako je okolitá krajina a stáročia stavané hrádze tento efekt ešte umocňujú. Preto zaplavilo širké okolie, veľkú časť Žitného ostrova a bolo obrovským problémom stojacu vodu dostať naspäť do vyššie položenej rieky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu


Úmysel vlád teda bol, že na československej strane sa trochu odkloní hlavný tok Dunaja a postaví sa elektráreň v Gabčíkove, ktorá bude vyrábať energiu iba v špičke, v čase, keď je po nej najväčší dopyt. Kvôli zabezpečeniu plavebnej dráhy sa potom vybuduje stupeň Nagymaros pri maďarskom Visegráde, ktorý bude kolísanie hladiny vyrovnávať. Okrem toho sa počítalo s vybudovaním nových hrádzí, haťových polí, prehĺbeniu koryta pri obci Palkovičovo (dnešný Sap) a ďalších vyvolaných investícii. Na prácach sa mali obe strany podieľať päťdesiatimi percentami. Znamenalo to, že niektoré činnosti na maďarskej strane, malo robiť Československo a iné zase Maďarsko u nás. Rozdelené to bolo podľa toho, s čím mala tá-ktorá strana väčšie skúsenosti a lepšiu technológiu a na čo si viac trúfala. Maďari v prehradzovaní koryta a prehlbovaní, my napríklad v injektážnych prácach. Rovnako sa aj vyrobená elektrická energia mala deliť na polovicu. Už začiatkom osemdesiatych rokov maďarská strana spomalila tempo výstavby kvôli problémom s financovaním. Postupne sa v Maďarsku začali množiť protesty proti sústave a nanešťastie sa toto skrotenie Dunaja stalo u verejnosti akýmsi symbolom komunizmu. Hneď po jeho páde sa nová vláda rozhodla nepokračovať vo výstavbe, hoci v Nagymárosi bola už vykopaná obrovská stavebná jama. To bola dosť veľká rana pod pás pre nás a aj gól do vlastnej brány pre maďarskú stranu. Miliardovú stavebnú jamu znova zaplavili a my sme zrazu nevedeli, čo s drahými stavbami na našom území, aby boli plne využité. Bola vybudovaná elektráreň aj jej odpadový kanál smerom k starému korytu. Bolo preto vypracovaných niekoľko variantov čo s tým.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Variant A bolo pokúsiť sa presvedčiť Maďarskú republiku, aby sa sústava dokončila v súlade so zmluvou z roku 1977. Tí to ale odmietali.
Variant B bola dostavba Gabčíkova podľa pôvodného plánu sodložením realizácie Nagymarosu. Na toto bola maďarská vláda ochotnápristúpiť, ale československá vláda usúdila (a čas jej dal za pravdu), že maďarská strana Nagymaros zrejme už nikdy nedostavia, hoci ako maďarskí vodohospodári, tak aj energetici by ho chceli.
Variant C bolo náhradné riešenie s prehradením koryta realizovaným na našom území.
Variant DA počítal so zúžením pôvodnej zdrže obojstrannýmihrádzami a prehradím zúženého Dunaja v pôvodnom profile v spolupráci smaďarskou stranou.
Variant DC predlžoval prívodný kanál a prehradenie Dunaja sa malo udiať sústavou hatí tesne pod Petržalkou.
Variant E chcel vybudovať novú elektráreň v pôvodnom mieste prehradenia priDunakiliti a Gabčíkovo využívať iba pri vyšších stavoch vody. To by spôsobilo, že už postavená elektráreň je predimenzovaná a ostala by z veľkej časti nevyužitá.
Variant F plánoval zakonzervovať objekty a neskoršie rozhodnúť o ich ďalšom využití.
Variant G bolo rozbratie všetkých objektov a uvedenie krajiny do pôvodného stavu. Inak povedané vyhodiť investované peniaze do vzduchu.


Zväčšiť mapu Nakoniec sa rozhodlo prebudovať dielo na variant C a v októbri 1992 bolo vodné dielo uvedené do prevádzky. Hlavnou výhodou bolo, že sa nezníži výkon elektrárne. Prehradenie koryta, ale malo na svedomí ťahanice s maďarskou stranou, ktorej do starého koryta prestala tiecť voda a hádky, že koľko vody v starom koryte je bezpodmienečne nutných. My sme tam chceli púšťať čo najmenej, aby sa plne využila elektráreň, oni hlavne z urazenosti chceli, aby čo najviac a argumentovali, že jedinečné ekosystémy pri Dunaji budú mať málo vody na svoju existenciu. Nakoniec to vyriešila dohoda z roku 1995 uzavretá z našej strany zrejme hlavne kvôli tomu, aby bol s nimi pokoj a pristúpilo sa na nimi navrhované množstvo. Ďalším sporom bolo, či vôbec bolo doslova uchmatnutie Dunaja na našu stranu hranice v súlade s medzinárodným právom. Po siahodlhých pojednávaniach, inšpekciách a právnych súbojoch nakoniec medzinárodný súdny dvor v Haagu vyniesol šalamúnsky rozsudok, ktorý obe strany už desaťročie interpretujú ako svoje víťazstvo. Súd rozhodol, že ani maďarské odstúpenie ani slovenská prestavba neboli síce úplne v poriadku, ale súd a aj obe strany akceptujú status quo bez nejakých ekonomických postihov, pričom uznal pôvodnú zmluvu za platnú, hoci ani jedna krajina už podľa nej postupovať nemieni. Ťažkou porážkou pre nás ale je, že vážska vodná cesta stále nie je funkčná, lebo nie je zabezpečená plavebná hĺbka na jej začiatku pri ústí Váhu do Dunaja. Tú malo zaistiť dielo Nagymaros, jeho výstavba je ale niekde v oblasti sci-fi. Verím však, že sa dožijem toho, ako sa po Váhu budú plaviť lode až do Ružomberka, ako bolo pôvodne (a stále aj je) plánované.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Pôvodným zámerom bolo v Gabčíkove vyrábať 720 MW špičkovej energie a deliť ju na polovicu medzi Československo a Maďarsko. V súčasnosti sa vyrába 720 MW a bez delenia. Mohlo by sa teda zdať, že sme tým získali, nie je to ale také jednoduché. Táto vodná elektráreň sa nemôže sústrediť na špičkovú energiu, musí ju vyrábať neustále. Špičková energia sa ale drahšie predáva. Sú krajiny, kde sa aj cena energie pre domácnosti mení podľa toho v akom čase ju odoberáte. U nás sa to spriemeruje a tarifa je zvyčajne jedna, pokiaľ teda nemáte nočný prúd. Nedá sa presne povedať, koľkokrát a kedy, ale aj tá polovica špičkovej energie by mala vyššiu cenu ako dnešný dvojnásobok bežnej. V Rakúsku napríklad pre dodávateľov elektriny kolíše cena jednej kilowatthodiny vyrobenej energie od niekoľkých centov v čase, keď ju nikto nechce, po viac ako euro v čase, keď ju chcú všetci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Ako ste si na fotkách hore všimli (prvé dve predstavujú Gabčíkovo, táto posledná Nagymaros, úplne hore je logo spoločného podniku sústavy vodných diel), obe diela sú si dosť podobné. Dve plavebné komory, nejaké haťové polia a tie červené štvorčeky (na modeli žlté kocky) označujú turbíny. Oproti gabčíkovským 720MW mal Nagymaros vyrábať iba 158 MW energie. Veľa sa hovorilo o tom, že celé sústava je megalomanské dielo, treba si však uvedomiť, že Dunaj je obrovská rieka, jej nánosy nájdete v páse širokom viac než šesťdesiat kilometrov, všade tam v nedávnej geologickej minulosti tiekol. Na takejto rieke potom jednoducho nemôžete stavať drevené mlynské kolesá, ale vysoké hrádze a ťažké turbíny pevne umiestnené v betónových konštrukciách elektrární.

Obrázok blogu

Voda sa k elektrárni dostáva prívodným kanálom nad úrovňou okolitého terénu. Pre samotnú elektráreň musela byť vyhĺbená pravdepodobne najväčšia stavebná jama na našom území. Bola hlboká 35 metrov a po vyťažení zrazu nebola stlačená zemina pod základovou škárou ničím zaťažená, čím odpružila a boli zaznamenané zdvihy až 70 milimetrov. Keďže sa nachádzala pod hladinou podzemnej vody a vy nemôžete nič stavať, pokiaľ namiesto staveniska máte jazero plné vody, musela sa dobre utesniť injektážnymi prácami. Do podložia sa tenkými vrtmi špeciálnou aparatúrou pumpovala tvrdnúca zmes, ktorá vytvorila vode ťažko priepustnú vrstvu. Celkovo bolo podložie dvakrát zainjektované organickými látkami (nejakými živicami), ktorými sa dnes už s ohľadom na životné prostredie injektovať nemôže a dvakrát cementovými zmesami. Samozrejme niekoľko sto metrov dlhú a niekoľko desiatok metrov širokú jamu neutesníte jedným vrtom, ale sústavou niekoľkých stoviek, ktoré musia byť tak blízko, aby sa injektované plochy prekryli. Potom už len vyčerpáte vodu z tohoto uzavretého priestoru. Celý návrh základovej konštrukciu elektrárne mimoriadne komplikuje fakt, že voda nadnáša (známy Archimedov zákon) a že aj keď sa dokonale snažíte, nikdy nespravíte niečo dokonale vodotesné. Preto popod elektráreň prúdi v podloží voda a pokiaľ by tá rýchlosť bola priveľká, mohla by unášať jemné čiastočky, čím by podložie stratilo svoje vlastnosti, čo by sa prejavilo v únosnosti aj v stlačiteľnosti. Vztlak zase pôsobí, že teleso sa správa, akoby malo menšiu hmotnosť, než v skutočnosti má, čo ovplyvňuje hlavne stabilitu. Hrozba, že bočný tlak vody v kanáli jednoducho elektráreň odtlačí, spôsobuje, že tam musíte umiestniť oveľa viac betónu.

Obrázok blogu

Osem Kaplanových turbín vyrába každá po 91 000kW elektrickej energie. Prietok takou turbínou je 431 až 636,1 m3 za sekundu, čo je aj pri minime takmer 3x viac ako priemerný prietok Váhu v Trnovci nad Váhom (pri Šali). Za minútu urobí 62,8 otáčiek pri rozdiele hladín 16 až 22 metrov. Priemer jej kolesa je 9,3 metra, čo ju robí najväčšou inštalovanou Kaplanovou turbínou v Strednej Európe. Celkový výkon vodného diela 748,7 MW je porovnateľný s dvoma blokmi atómovej elektrárne v Mochovciach. Priemerný prietok Dunaja v Bratislave je 2025 m3/s, storočná voda pre vodné dielo bola stanovená na 10 600 m3/s. Pokiaľ je prietok do 6000 m3/s, ovládanie vodného diela majú v rukách energetici, ktorí regulujú hladinu s ohľadom na ich aktuálne potreby. Nad touto hranicou preberá správu Slovenský vodohospodársky podnik s hlavnou úlohou zabezpečiť protipovodňovú ochranu.

Obrázok blogu

Na historickej fotografii vidno spúšťanie turbíny do miesta svojho budúceho pôsobiska. Samozrejme turbíny aj generátory si vyžadujú pravidelnú údržbu a kontrolu, ktoré sa plánujú na obdobia, keď nie je taký dopyt po elektrine.

Obrázok blogu

Hala elektrárne. Tu za zábradlím sa nachádza generátor premieňajúci pohybovú energiu hriadeľa na elektrickú energiu dodávanú do siete. V rade za ním sú umiestnené ďalšie.

Obrázok blogu

Tento bol zrovna mimo prevádzky, ale aj tak veľa toho nevidno.

Obrázok blogu

To čierne, čo vidíte je samotný hriadeľ, v čase fotografovania v prevádzke. Smerom dole pár metorv pod fotografovými nohami je zabudovaná turbína, smerom hore je generátor. Na videu si môžete pozrieť, ako to vyzerá pri tomto hriadeli pri plnej prevádzke. Upozorujem, že si zrejme dokážete predstaviť, že v tom priestore nie je počuť vlastného slova, tak sa na to pripravte. Ten zvuk bude zrejme jediným umeleckým zážitkom, lebo vďaka svetelným podmienkam tam toho nebude moc vidno.

((hriadel))

Obrázok blogu

Samozrejme okolo agregátu musia byť zabezpečené podporné činnosti ako mazanie, kontrola a pod. K tomu slúžia aj tieto olejové rozvody.

No a po prechode turbínou môže potom voda pokojne odtiecť do Maďarska.

Obrázok blogu

Ďakujem za pozornosť.

Martin Marušic

Martin Marušic

Bloger 
  • Počet článkov:  172
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Profesionálny tunelár"Slovo tunelář vymysleli bývalí kvazikomunisté jako součást své předvolební populistické kampaně."Viktor Kožený Zoznam autorových rubrík:  Prihodilo sa miTunelovanieVodné dielaPlanéta ZemHistoria est lux veritatisSlovenská sosajety (vážne)Odpočutékrížom-krážom64 políSlopeme s monitoromMostySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu