Keďže maturita býva všeobecne spojená s veľkými obavami, rozhodol som sa zdraviuškodlivý stres trochu obmedziť popisom mojej skúšky, aby ste vedeli, že to nič nie je. Nemusíte sa bát, že ste v tom sami, učitelia sú na nervy rovnako ako vy. Hlavne tí,ktorí vás učili. Mne sa celkom proti stresu osvedčilo, že som na začiatkuakademického týždňa išiel kosiť sad. Ale už sa premiestňujem za zelený stôl.
Na rad prichádzam ako tretí a začína sa slovenčinou.Samozrejme, spolužiačka predo mnou si vytiahla Hviezdoslava, jedinú otázku,ktorú som sa podrobne naučil. Na mňa ostal svetový realizmus, čo vôbec nie zléa akási otázka z jazykológie, ktoré som sa ani neučil s tým, žebudem tak dlho kecať o literatúre, že na ňu nezostane čas. Keď som čo-topovedal o spoločenskej situácii, čo som vlastne vedel viac z dejepisuako zo slovenčiny, začínam Francúzskom a Stendhalom. Hneď jedna z prvýchviet je: „.. bol napríklad aj autorom Napoleonovho životopisu, ale to zase nieje veľmi výnimočné, keďže jeho životopiscov je už asi osemsto.", na čo miodpovedá celá komisia úsmevom. Jasné, sú na mojej strane, nikto ma tu potápaťnebude. Na začiatok dobré, teraz to treba potvrdiť. Gustave Flauberta jeho pani Bovaryová, ktorá vystrieda zopár milencov a stále túži poveľkej láske. Ďalej prichádza Honoré de Balzac, z ktorého nemám poznámky,lebo keď sa preberal, bol som zrejme na nejakej súťaži (rozumej blicoval som).Ani povinnú literatúru Otec Godot som samozrejme nečítal, čo mi ale nebránilo povedať, žeje to „dosť hrubá buchla". O to suverénnejšie som sa tvárima spomínam jeho dlhý ľúbostný románik s poľskou grófkou. Guy deMaupassant mi nikdy nebol veľmi sympatický, o ňom iba toľko, že nenávidelspoločnosť. No a zomrel na pohlavnú chorobu, takáto informácia vždy všetkýchzaujíma. Posledný predstaviteľ je Emile Zola. Je to predstaviteľ naturalizmu,no doteraz neviem, čo to znamená a ovplyvnil Ladislava Nádašiho Jégého. OdZolu poznám iba novelu Nana, ktorá sa vyskytuje v každej druhej krížovkea román Germinal, ktorý pojednáva o akýchsi baníkoch. Kupodivu to nakomisiu stačí, tak prechádzam na anglickú literatúru a sestry Bronteové.Pri románe Búrlivé výšiny som mal v zošite nadiktovanú nádhernú vetu,ktorú pekne zacitujem: „osudová láska sa mení na nenávisť a tá zabíja."Pri tejto vete sa prebral aj trochu ospalý triedny a komisia si vymieňazačudované pohľady. Príde Charles Dickens. Keďže Slovákov zaujímajú klebety,tak hneď spomínam, že mal desať detí a pochádzal z chudobnej rodiny.
A prechádzam na ruskú literatúru. Dostojevskij bolarmádny dôstojník, ktorý sa zaplietol do akéhosi puču proti cárovi a bolodsúdený na trest smrti. Až keď stál pred popravčou čatou, prišla od cáramilosť a on odišiel na Sibír. Sprostosti som si vždy pamätal, ale napodstatné veci zakaždým zabudnem. Napríklad pri Zločine a treste sispomínam iba na mená hlavných postáv, dej mi akosi vypadol. Ale pri hráčovipriam excelujem, lebo som ho videl sfilmovaný, kde hlavnú úlohu hral GérardPhilipe. Zvláštne, že nikto z komisie ten film nevidel. Hoci som videl aj film Anna Kareninová, na dej siuž veľmi nespomínam, lebo som celú dobu vlastne civel na Sophie Marceau. PriVojne a mieri pripomínam známy výrok Woodyho Allena, že: „Čítal som asidesať minút Vojnu a mier a viem, o čom to je. Je too Rusku." Ešte rýchlo menujem Čechovove diela a už sa vrhnám na mojuobľúbenú českú literatúru.
Začínam Janom Nerudom a jeho povídkami malostranskýmia potom prejdem na jeho poéziu. Tu recitujem jeho báseň z cyklu Písněkosmické - Jak lvové bijem o mříže, ktorá je mi známa z filmu Marečkupodejte mi pero. Slovo hrdobec radšej nevysvetľujem, lebo neviem, čo vlastneznamená. A ešte spomeniem, že jeho tvorba sa tak páčila istému Čilanovi,že si podľa neho zmenil meno a potom dostal Nobelovu cenu. Všeobecnýrozhľad sa u komisie cení. Ďalším autorom je Alois Jirásek, potom ešte menujemSvatopluka Čecha, ktorého poznám vlastne iba kvôli tomu, že jedna naša príbuznábývala na jeho ulici. Ďalej Jakub Arbes, lebo na Arbesovom náměstí som si kúpilšachové hodiny a Jaroslav Vrchlický. A na záver hovorím ešte takúto vetu:„No a potom ešte spomeniem Josefa Václava Sládka, ktorý je môjnajobľúbenejší, lebo na ulici JV Sládka ma dedo naučil bicyklovať, behal tam somnou tri dni hore-dole." To už sa smeje aj spolužiak, ktorý sa má venovaťpríprave svojej odpovede. Keby nepočúval moje bláboly usilujúce sa natiahnuťčas, tak by určite pri svojej odpovedi (Obraz človeka v literárnychobdobiach) nepovedal: „Honoré do Goriot a jeho Otec Balzac..." Komisia mipo utíšení poďakuje, ale ešte sa ohradím, veď túto jazykovednú otázku to bysom mal predsa zodpovedať. Blufovanie je vždy polovica úspechu, hoci sa tvárimmaximálne prekvapene a sklamane, nemám o nej ani poňatia a somrád, že som toľko táral o českých básnikoch, ktorých som nikdy nečítal.
No, litiku mám za sebou, ide matika. Tu si ťahám mocninovéfunkcie a dostávam dva príklady plus nejaký pokec. Na prvý pohľad jedivné, že hoci sa jedná o mocninové funkcie, v príkladoch sú saméodmocniny. Prvý príklad v pohode, akurát v tom druhom sa neviemzbaviť odmocniny. Nevadí, žiadne stresy, veď keď by som tam mal nejakútriviálnu chybu, tak ma hádam upozornia a improvizovane to dopočítam.Prídem k tabuli a už pri pokeci sa zakecávam tak, že mi komisiavraví, aby som prešiel k príkladom. Prvý vypočítam, vysvetlím a idemkresliť graf tej funkcie a to sa celkom nevydarí. Rukou zotriem hrboľatúčiaru, poviem do toho: „Už to kreslím ako Andy Warhol" prekreslím, otočím sa.Celá komisia sa na mne uchechtáva, že musím chvíľu čakať, kým sa upokoja. Prichádzadruhý príklad, ešte som ho ani nenapísal, už ma zastavujú, že tam mám chybu,v ktorejsi odmocnine má byť namiesto plusu mínus. Pekné, ale ja som dostalzadanie, kde je plusko. Odovzdám im zadanie, ktoré študujú, ja zatiaľ pozriemdo prípravy, zbadám, že sa tie odmocniny teraz vykrátia a výsledok budetri. Otočím sa ku komisii a vyhlásim: „V prípade, že je tam mínus,výsledok je tri." Na to mi odpovedajú udivené tváre, zašuštia papieres výsledkami a tam je správna odpoveď - tri. Ale už mi nedovolia napísať postup na tabuľu a posielajú ma sadnúť si.
Prvá polovica je za mnou,prichádza tá ľahšia. Na fyziku idem s tým, že si vytiahnem nejakú otázku,ktorej aj tak nikto zo stálej časti komisie nebude rozumieť a budem maťpijánko. Ďaleko viac vystresovaný spolužiak idúci po mne si praje otázkupremena skupenstiev, lebo je podľa neho najľahšia. Vytiahnem si akési čísielko,ešte ani neviem otázku a už vidím Ondreja, ako sa chytá za hlavu -vytiahol som jeho otázku o premenách skupenstiev. Väčšia nuda hádam ani vofyzike nie je, ale aj tak sa tak rozkecám, že ma nevedia zastaviť. Na záver miešte prísediaci fyzikár dáva otázku, že dnes ráno v rádiu počul, že satopia ľadovce a jeho by zaujímalo prečo. Prevraciam očami a hovorímo zvýšenej teplote, ukazujem na fázový diagram vody, ktorý mám na tabulia znova ukazujem na vplyv teploty na skupenstvo. Pre úplnosť rozprávania dodám, že Ondrej sivytiahne elektromagnetizmus a ten istý postarší fyzikár mu kladie otázku,že dnes ráno v rádiu počul, že elektromagnetické pole Zeme je nepokojnéa jeho by zaujímalo, čo to znamená. Tiež v maturitný deň nevediav rádiu rozprávať o normálnych veciach.
A na záver informatika, kde mám celkom obavy, že budem musieť niečo programovať. Ale blbý můžeš být,ale štěstí musíš mít a vytiahnem si služby na internete. Takže triednemuvytvorím zadarmo emailovú schránku (ktorú ale nikdy nepoužil). Popritompredsedníčka šepla triednemu, že už je hladná, ale keďže to počujem, tak jejoperatívne ukazujem, ako sa dá objednať pizza. Skúšajúcu privádzam do akéhosionline kasína a radím jej ako prehrať všetky úspory. Prísediaci sa mapýta, že či sa dajú online zahrať aj nejaké hry, načo sa preklikám na šachovýportál, nachádzam hráča, urobím niekoľko ťahov dámskeho gambitu, ktoré patričneokomentujem a upozorňujem ich, že ťah bielopoľným strelcom môže trošičkupočkať, lebo sa ním stratí jedno tempo. Ale akurát keď sa dostávam do výbornejpozície, kde už môžem rázne zaútočiť, tak sa to komisii prestáva páčiť, napíšemsúperovi, že prichádza sem šéf a musím končiť, čo je zase sprevádzanérehotom a odpojím sa. Potom ešte čo-to poviem o seminárnej prácia je po paráde.
Veľa kriku pre nič, vo vtedajšommodeli (niekoľko rokov dozadu) bolo dôležité niečo rozprávať, aj tak vás málokedypočúvala celá komisia, pre nich to bola tiež dobrá otrava.
Moje poďakovanie patrí bývalému spolužiakovi Ondrejovi Székelymu , ktorý mi pripomenul mnohé veci, na ktoré som už zabudol. Zároveň sa mu chcem ospravedlniť, že pri mojich odpovediach sa nemohol sústrediť na svoju prípravu, lebo sa neustále na mne zabával, ale na výsledok to nemalo vplyv, keďže on by zmaturoval aj počas maratónskeho behu (ak by s ním komisia stíhala).
