John Adams sa narodil 30. októbra 1735 v mieste súčasného mesta Quincy v Massachusetts. Jeho predok, Henry Adams, sa presťahoval do Nového sveta už v roku 1636. John bol dosť domýšľavý, tvrdohlavý a vzpurný, keď niečo nebolo po jeho vôli. To sú ostatne vlastnosti, ktoré dnes každý od Američana očakáva a ich súčasný prezident im ide príkladom. Po vyštudovaní Harvardu získal pocit intelektuálnej nadradenosti a po sobáši s bohatou Abigail Smithovou bol aj finančne za vodou. Toto bolo príznačné pre prvých amerických prezidentov, zrejme im niekto poradil že pri dobrej svadbe je možné dosiahnuť maximálny účinok pri minimálnych nákladoch.
Ako bohatý právnik sponzoroval za vojny armádu v Massachusetts. Označuje sa za najinteligentnejšieho zo zakladateľov USA. Nepúšťal v búrke šarkany ako Benjamin Franklin, nenamýšľal si choroby, vždy, keď ho niekto o niečo poprosil ako Jefferson, ani nepožadoval po občanoch, aby sa písomne zriekli alkoholu ako Madison ani nebol taký dobrodruh a hazardér ako Hamilton. Keď prišiel rad na voľbu hlavného veliteľa armády, navrhol Washingtona. Sám dostal za úlohu vyjednať mier a nezávislosť. Ako prvé uznalo Spojené štáty za samostatný štát Holandsko a Adams sa práve tam stal prvým veľvyslancom v amerických dejinách. Neskôr bol prvým veľvyslancom vo Veľkej Británii. Keď v prezidentských voľbách skončil druhý, stal sa prvým americkým viceprezidentom. Hoci na rôznych politických stretnutiach vynikal intelektovými schopnosťami, medzi ľudom nebol veľmi obľúbený. Na druhej strane obyčajných ľudí raz pomenoval ako „nekultivované ľudské stádo", takže ich sympatie ani nemohol čakať. Keď sa raz ako veľvyslanec vo Veľkej Británii vracal do štátov, dostala sa jeho loď do niekoľkodňovej búrky. Posádka už bola vyčerpaná, tak kapitán lode poprosil Adamsa, či by nepomohol s ručným odčerpávaním vody z podpalubia. Adams mu povedal, že nie, lebo ako veľvyslanec musí chodiť čistý.
Po Washingtonovom odchode do dôchodku v prezidentských voľbách nakoniec vyhral nemilovaný Adams pred Thomasom Jeffersonom. Na inauguráciu prišiel v obleku perleťovej farby, s mečom po boku a klobúkom s kokardou. Chcel pôsobiť ako jeho predchodca, bol ale malý a tlstý, takže v jeho prítomnosti všetci oveľa radšej civeli na jeho nádhernú ženu. Zvláštne pre nás je, že hoci s Jeffersonom boli odlišného politického názoru, druhé miesto Jeffersona vo voľbách ho spravilo viceprezidentom. Dnes by to znamenalo, že by vo verejnoprávnych televíziach nedávali len trapné hádky v parlamente, ale aj nechutné vzájomné osočovanie na rokovaniach vlády, ktoré boli vtedy bežné. Celé to bolo ešte okorenené vplyvom Alexandra Hamiltona, ktorému sa ako Washingtonovému pobočníkovi zapáčili uniformy natoľko, že si predstavoval ako na čele armády tiahne cez francúzske územia do španielskeho Mexika a novodobyté kraje otvára ďalšej kolonizácii. Rojko Jefferson zase trval na tom, že Amerika by mala pomôcť republikánskemu Francúzsku. Tu sa ale prejavil obrovský intelekt Johna Adamsa, keď jednému povedal, že treba počkať a Severná Amerika padne Spojeným štátom do lona ako hnilá hruška, druhého zase toľko zaplavoval výhovorkami, až sa moci ujal Napoleon a nikto nemal chuť pomáhať. Adams pochopil, že Amerika na rozvoj potrebuje námorný obchod a presadil stavbu silnej vojenskej flotily. Úzkostlivo sa chcel vyhnúť vojne s provokujúcim Francúzskom a za týmto účelom vyslal do Paríža trojčlennú delegáciu tvorenú Johnom Marshallom, Charlesom Pinckneyom a Elbridgeom Gerrym. Marshall sa neskôr stal predsedom najvyššieho súdu, Gerry je nesmrteľný kvôli tomu, že ako prvý v dejinách rozdelil svoj štát Massachusetts ako guvernér na volebné obvody tak, aby si v čo najväčšom počte zaistil väčšinu. Dodnes sa takéto machinácie s volebnými obvodmi v anglosaských krajinách nazývajú gerrymander. Ministrom zahraničných vecí Francúzska bol ale zrejme najväčší podlízač, akého kedy dejiny pozanali - Charles Maurice Talleyrand. Tento bývalý aristokrat a biskup, momentálne sa tváriaci ako plebejský ateista dokázal slúžiť Napoleonovi, Bourbonovcom aj Ľudovítovi Filipovi. Za americkou delegáciou pohŕdavo poslal iba akýchsi vidiečanov (Adams ich írečito označil ako X, Y a Z), ktorí za stretnutie s ministrom žiadali „pôžičku" dvanásť miliónov dolárov pre Francúzsko a 250 000 ako „darček" pre Talleyranda. Pinckney im vraj odpovedal: „ Ani šesták. Milióny na obranu, ale na úplatky ani cent." Tento slávny výrok, si v skutočnosti dodatočne vymyslel istý novinár menom Robert Harper. Vojna vyhlásená oficiálne nebola, no americké loďstvo potopilo francúzskou vládou podporovaných korzárov, ktorí likvidovali obchod v Západnej Indii a v Stredozemnom mori.
Prvým hlavným mestom USA bol New York, ktorý Washington ako virgínsky vidiečan nenávidel. Neskôr Filadelfia, ktorá bola síce najväčším, ale aj najšpinavším mestom a nenávidel ju zase Adams. Potom sa rozhodlo postaviť na rieke Potomac nové hlavné mesto Washington, ktorého prvým obyvateľom bol práve Adams. Jeho susedmi boli široké prázdne ulice bez domov, kaluže blata, mračná komárov, niekoľko líšok a jeho uzimená žena, ktorá sa neustále starala o oheň v trinástich krboch. Adams niekoľkokrát za deň musel skúšať, aké má studené ruky a donemoty počúvať, ako je v Quicy dobre a hlavne teplo. Sám veľmi často chodil domov, kde aj úradoval, hlavne v čase, keď ho z Bieleho domu vyhnali šváby, čo bolo skoro stále.
Zvláštne je, že hoci sa Adams v niektorých obdobiach nenávidel s Jeffersonom, po skončení funkcionárčenia si zrazu padli do noty a až do smrti si písali listy. 4. júla 1826 presne 50 rokov po prijatí Deklarácie nezávislosti John Adams na svojej farme v Quicy umrel. Ževraj pred smrťou povedal, že „ostane tu ešte Jefferson", nevedel ale, že Jefferson zomrel niekoľko hodín pred ním v ten istý deň pamätný deň.
