Mám vari otáľať a rozmýšľať o tom, prečo zostať? Môžem skúsiť pár úvah..
Napríklad sa vždy poteším, keď v ponuke mäsa v miestnom obchode náhodou objavím aj jahňacie. Malý výber druhov určitých položek len uľahčuje rozhodovanie.
Žiť v pohode sa dá, príde ďalší mesiac a s ním ďalšia výplata a nula na účte znova zmizne.. Veď to stačí na hojnosť jedla, jeden kus oblečenia na mesiac a nejakú tú zábavu.
Už som si dokonca zvykla aj na bordel čo jednoznačne nachádzam na sídliskách a viem, že sa raz do roka upratuje. Keď sa náhodou ocitnem v nejakom parku mesta západnej Európy, všetko to tam smrdí kvetmi a čerstvou trávou.
Zladenosť môjho zjavu a jazykových znalostí (hovorím o slovenčine) so zvyškom Slovenska (toho pravého slovenska) je jednoznačnou výhodou. Som rovnaká, a dúfam, že na vnútornosti sa mi nik pozerať nebude!
Keď v sebapresviedčaní o tom, prečo zostať žiť na Slovensku pokračujem, uvedomujem si, že by som mala dať ešte šancu miestnym lekárom. Možno nakoniec naozaj zistia čo mi je a prestanú ma napchávať antidepresívami (čo je mimochodom sranda, keďže aj bez nich som vyložený optimista).
No a nakoniec, veď aj tak už nie som študent a mňa sa ten nezmyselný zákon o kamuflovanej hudobnej výchove a vexilológii (veda o vlajkách) až tak netýka. Moji potomkovia si aspoň zaspievajú a naučia sa poriadne rozmery slovenskej vlajky a tie správne odtiene bielej, modrej a červenej.
Teraz prosím všetci, ktorí ste to dočítali až sem si predstavte tieto situácie niekde, kde je
1. zdravá ekonomika
2. menej vžitého strachu z odlišného
3. prepracovaná infraštruktúra
Je to ťažké však? Tak, ako je ťažké hlásiťsa k vlastenectvu štátu, ktorému tieto základné veci chýbajú.
Sťahujem sa...
