Vedomie - to je všetko, čo mám... Zoznam autorových rubrík: Hodiny v dni v týždni, Mimy Rímy, filozofikcia, Príbeh na pokračovanie, English is Easy
Prispievam k téme Grécka, aj keď spôsob, akým som sa k pátraniu po odtieňoch pravdy postavila, je trochu nezvyčajný. Rozprávala som sa s niekoľkými grékmi a pýtala sa ich na to, ako vnímajú situáciu oni. Náhodní ľudia, ako je napríklad môj kolega v práci, tiež grék, vravia že naše predstavy o gréckom plate sú skreslené a sme naivní, ak si myslíme, že protestujúci gréci sú normálni...
Nový prípad prikázaného vlastenectva je len malou kvapkou v mori maličkostí, ktoré mi kážu odsťahovať sa do zahraničia. Omnoho ťažšie je odolať, keď sa táto možnosť naozaj naskytá. Mám rada svoju vlasť ale...
Niečo nové, niečo iné, niečo čo nezažijem v divadle či v kine. Niečo iné, s hlavou zdravou, niečo zodpovedné dnešným mravom. Niečo číre, čerstvé, hbitké, niečo ako voda, no nie plytké. Niečo pre ľudí, ale aj pre veci, niečo medzi tým nebolo by odveci. Niečo čo obe ruky má, ľavú aj pravú. Niečo, čo použitie sily prispôsobí stavu. Niečo ani prudké, ani sivý priemer, niečo čo pochopiť sa dá, ale iba temer. Niečo pevné, čo však možno ohnúť, čo toľko nôh má, až sa nevie potknúť. Niečo sýte, svetaznalé, niečo veľké, aj keď tvári sa to malé. Niečo, čoho činy stanú sa uchopiteľné, niečo živšie a mladšie pochopiteľne. Niečo, čo postaví sa vôkol stáda. Niečo iné. Nová ..
Tento krát boli Vianoce trochu iné. Nedostala som knihu, preto som sa sama vybrala do kníhkupectva, že si kúpim knihu (na mieru). Bola som napätá a potrebovala som niečo, čo ma trochu ukľudní. Ani nie tak beletriu, ako napríklad modernú psychológiu. Ani nie tak cestopisy, ako ezoteriku. Nevdojak som však zablúdila k úzkemu regálu kníh, nad ktorým bol nápis - náboženstvo. Spomienky ma zaviedli do minulosti. Raz, na návšteve u známych sa mi do rúk dostala malá kniha, ktorá obsahovala smiešne jednoduché, ale pre mňa tak zvláštne a pravdivé vety. Vety, ktoré by mohli zmierniť hektické obdobie.
Človek čo predo mňa sa postavil, kričal. Kričal o sebe, kričal o svete, kričal o vláde, o veľkej osvete. Vrieskal o odvete o malej odmene ktorú má a ktorú nedá nikomu, len sám sa ňou živí. Bol mladý a riadne divý. Potom trochu vzrástol a síce kričal už menej, ale bol zádumčivý a vždy keď sa predo mňa postavil, nič čo riekla som, nestrávil len mumlal si pod nos stále to svoje: Sme nikto! Sme len stroje!.
„Niečo ma v noci štípe, nachádzam malé pupáky na nohách, ktoré do rána miznú.“ „Možno to je ten šváb, čo si ho minule videla v kúpeľni. „Zoltán? Nie, ten by to neurobil.“
Píše sa rok 2018. Do obehu sa dostal nový typ autoklaksónov a to taký, že namiesto známych trúbiacich zvukov sa z pevne umiestnených a starostlivo ukrytých reproduktorov na karosérií auta ozývajú ľudské hlasy.
Skúšali ste už niekedy počúvať ticho? Neverila som tomu, ale ono sa to dá. Ticho sa dá dokonca počuť aj pomedzi zvuky. Vtedy sa graf intenzity zvukov obracia a čo bolo nepríjemné je preč a to príjemné zosilnie.
Stalo sa to, čo by som nepredpokladala že sa stane. Idem totiž niečo napísať o našom premiérovi. Nie že by som po tom túžila, na to sú tu iní vzdelanci, intelektuáli, politológovia, zabŕdači. Určite by som to nerobila, keby som nebola jedna z mála, čo včera v noci (alebo dnes ráno?) prepli kanál na kórejskú Arirang TV. A kohože tam nevidím v diplomatickej rozprave s príjemne vystupujúcou kórejskou moderátorkou?
Odhrnula si vlasy z očí a so záujmom sa zahľadela na lesklé stránky ženského časopisu. Jej neposedná noha pod stolom našla tú jeho. Jemne ho pohladkala po lýtku. Nebadane naňho mrkla a čakala, že si to všimne, ale on bol naplno zamestnaný rozhovorom o kopaní základov už existujúceho domu. Pokračovala v listovaní. Desať vecí, podľa ktorých zistíte, či Vás naozaj miluje. - prečítala. Rozšírili sa jej zreničky, oblizla si pery a naklonila sa bližšie k textu, ako by jej to mal niekto pošepkať.
Píše sa rok 2058 a ja stále žijem v Bratislave, v mojom rodnom meste. Ešte pred desiatimi rokmi týmto mestom pretekala rieka, teda v tom čase už skôr potok, s názvom Dunaj. Dnes na tom mieste rastie radová výstavba obchodných domov popretkávaných mramorovými námestiami, cestnými komunikáciami a vysielacími vežami, všetko ukryté pod zlatým kovovým štítom. A k čomu to všetko?
Stále sa svetom šíria všakovaké dohady o fyzických a psychických problémoch, ktoré môže fajčenie spôsobiť, no škoda, že sú to len slová. Vlastne som chcela reagovať na článok kolegu tu niekde pod týmto článkom, ale je to aj samostatná kapitola a na diskusiu príliš dlhá. Zatiaľ sme si totiž, zdá sa, prečítali len názory fajčiarov, o tom, čo všetko im tento nezmyselný zvyk spôsobuje. Ale možno mám nápad, ako by sa tuhý fajčiar mohol odnaučiť fajčiť. Alebo dva?
A JE TO TU DÁMY A PÁNI! Psy, nielen hrajú viac a viac úloh v našich životoch, ale sa nám snažia aj vyrovnať... vo všetkom!
Dohady o tom, kto je lepším vodičom, či muži, alebo ženy, sú stále aktuálnou story. V tomto prípade, by bolo viac na mieste polemizovať o tom, čo je lepšie, či príliš bezpečná jazda, alebo jazda riskantná. Prečo je tak ťažké udržať zlatý stred?
Láska by mala byť stopercentná. To znamená, že jeden by mal ľúbiť na päťdesiat percent. A až keď ľúbi na päťdesiat percent aj ten druhý, vtedy je láska stopercentná.
